na hranicu ľudských schopností - či už v rámci jednotlivca jeho čo najefektívnejšie vzdelanie alebo spoločnosti nestratiť, ale naopak podporovať každého nadaného človeka.

Aj preto sa problematika vzdelávania nadaných detí v posledných rokoch dostáva do popredia. Postupne sa vytvárajú podmienky pre špe-ciálne vzdelávanie intelektovo nadaných detí, ale aj pre podporu každého nadaného dieťaťa v zmysle hesla - ani jeden talent nazmar.

Géniovia

Intelektovo nadané deti sa občas objavujú v médiách, kde bývajú vykresľované s istou dávkou bulvárnosti ako malí géniovia, čítajúci od troch rokov, v predškolskom veku so slovnou zásobou tínedžera, prváci oplývajúci v niektorých oblastiach vedomosťami statného stredoškoláka. A človeku hneď napadne, ako takéto "exotické" bytosti prežívajú dospelosť, či ich nadanie je zárukou úspechu a šťastia v živote. Tu je niekoľko osudov vynálezcov, ktorých bezpochyby možno považovať za nadaných dospelých:

Johann Guttenberg vynašiel kníhtlač, ktorá patrí medzi zásadné vynálezy v dejinách ľudstva. Umožnil rozšírenie poznatkov a vzdelania širokým vrstvám obyvateľstva.

K vynálezu ho priviedlo jeho pôvodné remeslo - zlatníctvo, ktoré zahŕňalo aj výrobu pečatidiel. Guttenberg teda spojil to, v čom nikto dovtedy nevidel súvislosť. A hoci jeho najslávnejšia tlač - biblia - má dnes cenu nes-miernej hodnoty, samotný Guttenberg skončil neslávne. Vynález ho priviedol na mizinu a napokon zomrel v zabudnutí.

Denis Papin sa celý život zaoberal konštrukciou praktických strojov. Vytvoril tlakový hrniec neskôr známy ako Papinov, parný čln a tiež atmosférický strojček - zárodok parného stroja. Papin však pre svoje vynálezy nenašiel pochopenie ani uplatnenie.

Nicolas Appert objavil technológiu konzervácie potravín. Jeho konzervy išli dobre na odbyt. Appert zarobené peniaze investoval do ďalších pokusov, ale napokon prišiel o všetky peniaze, zomrel chudobný a v zabudnutí.

Hoci nemôžeme posúdiť, či títo nadaní vynálezcovia žili šťastný život, každopádne dnes vieme, že za ich života sa im nedostalo zadosťučinenia. Príliš predbehli svoju dobu alebo neboli dostatočne praktickí, aby dokázali okolie presvedčiť o užitočnosti svojich vynálezov.

Záujem o všetko

Mnohí nadaní konštruktéri sa však dožili slávy a aj bohatstva ešte za svojho života. Medzi týchto šťastlivcov patril i Thomas Alva Edison, ktorý za svoj život získal 1500 patentov. Podobne ako Appert, zisky za vynález tlačidlového telegrafu investoval do vybudovania moderného laboratória, kde sa venoval konštruovaniu ďalších vynálezov. Zostrojeniu prvej funkčnej žiarovky predchádzala úmorná práca, pri ktorej otestoval 1600 rozličných materiálov, kým našiel ten správny.

Každý z týchto vynálezcov sa prejavoval spôsobom typickým pre nadaných dospelých. Oni vnímajú a spracúvajú informácie komplexnejšie, čím získavajú celkom iné skúsenosti a pohľad na okolitý svet. Často sa vyznačujú perfekcionizmom a kladením vysokých požiadaviek na seba a na svoje okolie (Edisonových 1600 materiálov). Typická je pre nich veľká zvedavosť, živá predstavivosť, potreba stále riešiť problémy, vysoká energia a problém "vypnúť" myslenie. Príkladom širokospektrálnych záujmov je príhoda z Edisonovej návštevy múzea. Majiteľ múzea ho požiadal, aby sa zapísal do knihy návštev. Edison napísal svoje meno, adresu, zamestnanie a do rubriky zaujíma sa o: jednoducho napísal - o všetko.

Dospelí nadaní mávajú nezvyčajný zmysel pre humor, vedia si spojiť veci, ktoré ostatní vnímajú oddelene (Guttenbergov nápad s využitím razidla na tlačenie kníh). Rýchlo a radi sa učia nové veci, ich dlhodobá pamäť je spoľahlivá. Sú poháňaní vysokou kreativitou. Neustále hľadajú otázky a odpovede na ne. Chcú preniknúť do podstaty veci. Majú záujem o mnohé oblasti a vysokú vnútornú motiváciu pre riešenie problémov (namiesto užívania si zaslúženého bohatstva, použili Edison i Appert získané peniaze na to, aby mohli ďalej bádať). Sú cieľavedomí a majú silné morálne cítenie - aj keď by to mohlo mať za následok, že sa postavia proti svojmu okoliu. Chcú meniť pravidlá a nepodriaďujú sa automaticky autorite (aj vám napadol Gordano Bruno?). Samozrejme, tento výpočet vlastností nie je typický pre každého nadaného dospelého. A hoci sa na prvý pohľad zdá, že človek s takouto charakteristikou nemôže mať v živote ťažkosti, často to býva práve naopak.

More pochybností

Nadaní dospelí môžu pociťovať ako problém aj to, že majú schopnosti byť úspešní v rôznych oblastiach, majú o ne záujem a vnútornú motiváciu. Hovoríme, že sú multipotenciálni. Dôsledkom môže byť nespokojnosť, že si nevybrali tú správnu kariéru a po zvyšok života ich môže prenasledovať otázka: čo ak by som si vybral niečo iné? Alebo sa až do vyčerpania neúnavne vrhajú na nové a nové oblasti. Príliš vysoké požiadavky a perfekcionizmus môže spôsobovať konflikty s okolím alebo zbytočné zameranie sa na detaily. A napokon ich rýchle chápanie a komplexné vnímanie v nich paradoxne môže vzbudzovať pocity odcudzenia od okolia, ktoré ich nechápe a nedokáže s nimi držať krok.

Rozdielnosť v myslení oproti priemerným ľuďom napokon môžu vnímať ako prekážku. Výsledkom slabého sebapoznania je paradoxne nízke sebavedomie. Dokonca nie je ojedinelý prejav tzv. syndrómu podvodníka. Nadaní s ľahkosťou podávajú výkony, ktoré sú pre ich okolie nedostupné a predsa s obavami čakajú na moment, keď okolie zistí, že sú len podvodníci, ktorí všetko, čo robia, dosahujú tvrdou prácou a nepripúšťajú si, že by ich skvelé výsledky boli založené na ich vysokých schopnostiach. Pre nezvyčajne inteligentných ľudí sú typické vysoké očakávania a nároky na vlastné výkony. Často si uvedomujú a kladú príliš veľký dôraz na vlastné limity, ktoré majú rovnako ako všetci ostatní - čo môže viesť až k pocitu neschopnosti.

Aspergerov syndróm

Zvláštnu kategóriu medzi nadanými tvoria ľudia s Aspergerovým syndrómom, ktorý niekedy býva považovaný za istý stupeň autizmu. Aspergeri na rozdiel od autistov dobre komunikujú, majú výbornú slovnú zásobu. Typický je ich obsesívny záujem o nejakú úzku oblasť, často sú to vzory, za-riadenia, rebríčky športovcov, spevákov - čokoľvek, čo sa dá usporiadať do systému. Majú vynikajúcu pamäť pre oblasť svojho záujmu, dokážu si zapamätať napríklad cestovné poriadky či mená v kalendári.

Na druhej strane majú problémy v komunikácii a sociálnej interakcii, nechápu neverbálne signály ľudí.

Ich výborná slovná zásoba je široká, ale v komunikácii neberú ohľad na to, ako reaguje poslucháč a či ho zaujíma, o čom hovorí, dokážu neúnavne rozprávať o svojom záujme bez ohľadu na reakcie okolia.

Slová chápu doslovne, majú problémy pochopiť humor. V živote potrebujú rutinu a presné usporiadanie denných udalostí. Majú normálny a nie zriedka až nadpriemerný intelekt. Niektorí sa v dospelosti venujú vedeckej oblasti, technickej a matematickej, ktoré uspokojujú ich potrebu systematizácie. Podľa jednej z teórií majú jednoducho extrémne mužský mozog. Ich myslenie je zamerané príliš technicky, na veci a systémy, ale ich empatia je veľmi nízka. K Aspergerom patria pravdepodobne aj mnohé známe osobnosti vedy, napríklad nositeľ Nobelovej ceny, ekonóm Vernon Smith. Niektorí tento syndróm spájajú aj s takými menami ako Albert Einstein a Isaac Newton. A tu naberá na dôležitosti otázka nielen o ich životnej spokojnosti, ale i o životnej spokojnosti ľudí z ich blízkeho okolia.

Termanovi termiti

Ako prvý sa nad otázkou, aké sú nadané deti a akí sú úspešní a šťastní v ďalšom živote vážne zamyslel známy psychológ Lewis Terman. Pred 85 rokmi začal dlhodobú štúdiu, do ktorej zahrnul 1528 detí s IQ vyšším ako 135. Nasledovníci Termana sledujú dodnes týchto ľudí, neformálne nazývaných termiti. Vo výskume plánujú pokračovať až do roku 2020, keď pravdepodobne poslední účastníci štúdie budú ešte nažive. Terman štúdiou zmenil dovtedajší mýtus o nadaných ako o slabých, osamelých, odtrhnutých od bežného života. Ešte v roku 2000 bolo nažive 200 termitov, ktorí opätovne vypĺňali dotazníky, sledujúce ich zdravie a aktivity. Terman zistil, že jedinci zo sledovanej skupiny desaťnásobne predstihli ostatnú populáciu v dosiahnutí bakalárskeho stupňa vzdelania, viac ako 150 z nich získalo titul PhD. Ženy z výskumu, ktoré dosiahli dospelosť v 20. a 30. rokoch minulého storočia, naznačili trendy ďalších rokov. Mali menej detí ako zvyšok populácie, viac ich absolvovalo vysokoškolské štúdium, venovalo sa svojej kariére a zostalo slobodných.

Termiti však boli zároveň obyčajnými ľuďmi svojej doby. Rozvádzali sa, stali sa alkoholikmi, pokúšali sa o samovraždu v počte nelíšiacom sa od bežných ľudí. Niekoľko z nich bolo odsúdených. Neboli ani viac ani menej stabilní ak všeobecná populácia.

Termanova nasledovníčka Odenová porovnala 100 najúspešnejších a 100 najmenej úspešných termitov. Úspech pritom definovala ako pôsobenie v povolaní, ktoré vyžaduje intelektové nadanie. Podľa očakávania, medzi úspešných patrili profesori, vedci, doktori a právnici. Neúspešných zahŕňali technici, policajti, tesári plus malé množstvo právnikov, lekárov, vedcov, ktorí zlyhali. Odenová zistila, že úspech a neúspech sotva súvisí s intelektovým kvocientom - najväčšie rozdiely boli v sebadôvere, vytrvalosti a rodičovskej podpore v ranom detstve.

Pozitívne videnie

Je teda zrejmé, že nadaní ľudia nežijú ani šťastnejší a ani nešťastnejší život ako ostatní bežní smrteľníci. Vzhľadom na svoje nadanie sa musia vyrovnať s problémami, ktoré priemerných ľudí netrápia, na druhej strane ich vysoké schopnosti im umožňujú nájsť uspokojenie v práci. Samozrejme, na to potrebujú kúsok životného šťastia a tiež schopností správne viesť svoje nadanie, využiť ho a presadiť. Riešením je nielen optimálne vzdelávanie a výchova v detstve, ale aj efektívny pracovný manažment - práca v tíme, doplnenie bystrého, nadaného pracovníka obdareného tvorivým myslením, niekým, kto je schopný dobre plánovať, iným, kto vie pre-niesť nápady do praxe, ďalším, kto ich dokáže predať. Tým získa celá spoločnosť i každý člen tímu, pretože keď je úspešná skupina, je to úspech pre každého jej člena. Ale to sme len pri spokojnosti v pracovnej sfére.

Dôležité charakteristiky, ktoré by mohli prispieť k príjemnému, šťastnému životu, sa snaží nájsť pozitívna psychológia. Tá sa na rozdiel od ostatných psychologických smerov nezaoberá problémami a negatívnymi javmi v živote, ale naopak venuje pozornosť tým pozitívnym. Úsilie pozitívnych psychológov smeruje k zostaveniu zoznamu silných stránok a cností, dôležitých pre pohodový život. Do svojho zoznamu zahrnuli napríklad zvedavosť, túžbu poznávať, oceňovanie krásy, optimizmus, rozvážnosť, humor, čestnosť, schopnosť prijímať a rozdávať lásku, sebakontrolu, vyrovnanosť. Inteligencia medzi nimi nie je...

Autor: Jana Jurášková