BRATISLAVA - Kultúrne podujatia financované z grantov, ktoré mali byť na jar, sa presúvajú na jeseň. "Na tom sa stále nič nezmenilo," hovorí Miroslava Kovářová, riaditeľka festivalu Bratislava v pohybe. Festival býva v máji a často ešte mesiac pred jeho začiatkom sa nevie, s akým rozpočtom môže rátať. "Uzávierky žiadostí boli až vo februári či v marci a ministerstvo nemá kapacity na to, aby žiadosti v krátkom čase spracovalo," hovorí.
Len mesiac či dva pred festivalom podpisuje zmluvy so zahraničnými súbormi aj riaditeľka jesenného festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová. "Je to neštandardné, špičkové inscenácie treba zarezervovať aj rok-dva dopredu, inak súbory často stratia záujem," hovorí.
Riešením by podľa nej bola garancia viacročných grantov na zavedené opakujúce sa projekty.
V prioritách ministerstva, podľa ktorých sa majú projekty hodnotiť, sa však nijaký podobný zámer nenachádza, v oblasti živého umenia naopak figuruje iba podpora aktivít v regiónoch "mimo sídel mimo profesionálnych inštitúcií". Pre veľké festivaly je však nemysliteľné pôsobiť mimo existujúcich sál a zázemia.
Problémy s grantovým systémom majú aj organizátori celoročných aktivít, akými je napríklad aj združenie Truc sphérique, prevádzkovateľ centra Stanica Žilina-Záriečie.
Podľa podmienok určených ministerstvom si preplatenie nákladov, ktoré vznikli pred marcovým podaním žiadosti, vôbec nebudú môcť nárokovať.
Marek Adamov zo Stanice si myslí, že podobné neštátne kultúrne centrá by mohli mať aj svoj špecifický grantový program, aby sa nemuseli "triafať" do vágne formulovaných "medziodborových kultúrnych aktivít".
Vlani stanica dostala od ministerstva na uskutočnenie asi stovky akcií 2,2 milióna korún, peniaze však reálne prišli až koncom septembra. "Boli by sme šťastní, keby to tento rok bolo už v máji," hovorí Adamov.
Šéf Sekcie umenia na ministerstve kultúry Martin Mašek predpokladá, že komisie budú zasadať do polovice apríla a že peniaze budú na účtoch žiadateľov do konca apríla. V niektorých oblastiach však stále nie je oficiálne zverejnené ani len zloženie komisií.
Ľubomír Burgr, predseda združenia A 4, chváli ministerstvo za zavedenie systému elektronickej registrácie, ktorý umožňuje žiadateľom sledovať on-line stav spracovania ich žiadosti. Za krok späť k posilneniu vplyvu štátu a k možnej a manipulácii však považuje prisúdenie väčších kompetencií šéfom sekcií.
Doteraz mali rozhodnutia komisií formu odporúčania pre ministra, po novom návrhy na udelenie dotácií predkladajú sekcie, ktoré si na posúdenie žiadostí môžu utvárať svoje poradné orgány.
Sekcie vydali v týchto dňoch organizačné a rokovacie poriadky grantových komisií. Podľa celkového organizačného poriadku ministerstva by ich mal však vydávať minister, nie šéf sekcie. To isté platí aj o vymenovaní členov komisií.
Novým systémom chcú podľa hovorkyne ministerstva Martiny Pavlíkovej znížiť akúkoľvek formu lobingu na najnižšiu možnú mieru.
Zora Jaurová z Inštitútu pre kultúrnu politiku hovorí, že v mnohých krajinách sa problém transparentného a odborného rozdeľovania grantov rieši cestou nepolitických grantových agentúr ako Arts Council, čo umožňuje vláde financovať kultúru bez priameho riadenia momentálnou vládnou garnitúrou a rozhodovanie o grantoch sa plne prenecháva na odborníkov a kultúrnych administrátorov.
Do začiatku marca prišlo takmer 4700 žiadostí
Na začiatku marca bolo doručených na ministerstvo takmer 4700 žiadostí, nateraz sa ministerstvu podarilo spracovať asi štvrtinu z nich. Až 1407 prišlo v programe Kultúra národnostných menšín, cez tisíc je žiadostí na kultúrno-osvetovú činnosť. O podporu nákupu knižničných a múzejných fondov sa uchádza 212 žiadateľov, ktorí spolu žiadajú 23 milióna. V oblasti literatúry a knižnej kultúry sa o grant uchádza 305 žiadateľov v celkovom objeme 51 milióna.
Prijaté projekty sú za 1,2 miliardy korún, k dispozícii je 700 miliónov. (zu)
Ako sa rozdeľovali granty
Minister Rudolf Chmel riešil pomalosť grantového systému tak, že o grantoch v desiatkach prípadov rozhodol sám. Bez prerokovania odbornou komisiou udelil mimoriadne granty za 68 miliónov. Ich adresátmi boli aj jemu blízki umelci a vydavatelia, ba i pracovníci ministerstva vrátane súčasného šéfa Sekcie umenia Martina Mašeka.
Nedostatočným odborným posúdením žiadostí sa mohlo stať napríklad i to, že začínajúce domáce týždňové podujatie Dvenedele.sk, získalo toľko peňazí, ako išlo na našu účasť na prestížnom Benátskom bienale či na niektoré celoročné aktivity centier so stovkami akcií.
Minister František Tóth viackrát povedal, že rozhodnutia svojho predchodcu nemieni žiadnym spôsobom revidovať. Jeho hovorkyňa Martina Pavlíková tvrdí, že pri kontrole zrealizovaných projektov sa nerobia rozdiely, či už boli odsúhlasené komisiami, alebo priamo ministrom.
Na konkrétnu otázku týkajúcu sa akcie Dvenedele.sk reagovala, že jeho organizátor agentúra Teatron vedená Pavlom Schwarzom predložila finančné aj vecné vyúčtovanie, ktoré ministerstvo už posúdilo.
Akcia Dvenedele.sk dostala od ministra 2,5 milióna, z ktorých sa podľa vyúčtovania vyčerpali 2 milióny. Mimoriadny ministerský grant v tomto prípade umožnil podujatiu bez tradície zaplatiť si hostesky, profesionálnu produkciu i televízne šoty, pričom mnohé naše zavedené medzinárodné festivaly si podobný luxus nedovolia ani po rokoch existencie.
Na porovnanie: náklady na propagáciu festivalu Divadelná Nitra boli vo výške 8,5 percenta rozpočtu, festival Dvenedele.sk s jedinou väčšou akciou - koncertom Mariána Vargu dirigovaný Antonom Popovičom - vynaložil na propagáciu takmer štvrtinu svojho rozpočtu.
Vstupujúce divadlá dostali štandardný honorár vo výške 6- až 17-tisíc, námet, ale koncepcia festivalu spolu s prácou programovej rade bola v jednom prípade ohodnotená až na 245-tisíc. Autorské honoráre umelcom prezentujúcim sa na Benátskom bienále boli vo výške 40-tisíc korún. (zu)
