"Keď sa skončí zima, idem opäť na moje rodné lazy," hovorí 47-ročná Božena Jandová, ktorá využila "útulok", ktorý zriadili v Makove. Nasťahovala sa doň spolu so svojím synom Martinkom. "Bývam v Makove-Kopaniciach. Od poslednej autobusovej zastávky je drevenica, v ktorej bývam spoločne s bratmi a švagrinou, vzdialená ešte asi štyri kilometre. Mne by to neprekážalo, ale môj syn, ktorý je teraz prvákom, by to určite nezvládol, aj preto sme využili túto prechodnú formu ubytovania," vysvetľuje pani Božena.

Momentálne v útulku pre sociálne odkázaných obyvateľov obce žijú ešte aj muži, ktorých rovnako ako pani Boženu zamestnáva obec v "menších obecných službách". Útulok obec zriadila v opustenom dome, ktorý pôvodne chceli zrúcať. Zrekonštruovali ho vďaka peniazom z fondu sociálneho rozvoja v Žiline.

"Zariadenie ešte len začalo fungovať," hovorí starosta Marián Masnica. "V budúcnosti bude slúžiť aj takým ľuďom, ktorí sa dostali na okraj spoločnosti. Ide o narastajúci počet osôb, ktoré sa nedokázali vyrovnať so zmenami po revolúcii a neustále sa pohybujú na hrane spoločnosti. Keďže si obec uvedomuje svoju zodpovednosť, chceme sa touto cestou pokúsiť o ich integráciu. Dôležitým aspektom takéhoto riešenia je, že títo obyvatelia nie sú vytrhnutí z prostredia, v ktorom sa pohybujú celý život," dodáva starosta.

Pani Boženu prinútila využiť ubytovňu krutá zima, ktorá je v Makove ešte hrozivejšia než v iných častiach Kysúc. "V chalúpke na lazoch mám dobytok, chcem si zasadiť zemiaky, zasiať zeleninu," hovorí s túžbou v hlase. Na otázku, ako zvládne chlapča takú vzdialenosť peši do školy a domov, odpovedá: "Veď už bude teplo, potrvá mu to možno pol hodiny."

Obyvatelia útulku platia nocľažné 55 korún. Kúriť si musia sami v piecke na pevné palivo. Každý si môže uvariť, na čo má chuť, samozrejme, ak na to má. Pani Božku sme našli v prechodnom byte, ako sa učí so synčekom Martinkom písať prvé písmenká. On sa ich pekne snaží ukladať do zošita, ako ich to učila pani učiteľka. Jeho mama zatiaľ odbieha k piecke, aby nevyhaslo.

"Vždy keď ideme s Martinkom zo školy, zastavíme sa v kostolíku a pomodlíme sa," hovorí matka. Aj za to, aby sa zima už konečne skončila.