Ľudovít Gunár z rómskej osady neďaleko Krásnohorského Podhradia je jediným oficiálne voleným a registrovaným vajdom v Rožňavskom okrese. Miestnym Rómom šéfuje už desať rokov. Hovorí, že pozíciu vajdu si udržal, pretože žije a koná pre svoj ľud. Sám seba nazýva Cigánom a nechápe, kde sa vlastne vzal názov Róm. Priznáva, že Cigáni majú svoje muchy a nie každý sa správa tak, ako by sa to spoločnosti páčilo, no je hrdý na to, že sa narodil ako Cigán.

Rešpekt voči nemu majú najmä starší ľudia.

Cez spomienky svojej mamy a tety pozná aj minulosť spojenú s rómskou kultúrou a zvykmi. "Keď šiel v televízii seriál Cigánky, usmieval som sa. Cigánsky národ tam bol vykreslený so svojím zákonmi a tradíciami, no tie už vo väčšine, žiaľ, neexistujú. Pred 80 - 100 rokmi žilo v Krásnohorskom Podhradí len štyri, možno päť cigánskych rodín. Bývali hore nad cestou, kým ich gróf nepresťahoval sem, na územie, kde teraz stojí osada," hovorí Ľudovít. Tradičné zákony vymierajú. Kým voľakedy musela byť rómska žena pannou až do svadby, dnes je niečo také už len fenoménom.

Vajdom sa stal, aby mohol pre svojich ľudí niečo urobiť. Chcel, aby sa do osady zaviedla voda, elektrina, žiadal o cestu. "Keď v dedine robili vodu, dotiahli ju len po jej koniec. Načo do osady, tam netreba. Keď sa robila elektrina a plyn, bolo to takisto. Ľudia nám nadávajú, že okolitý les je vyrúbaný, zničený. To je pravda. Aj to je pravda, že sme to urobili my Rómovia. Ale keď si ide Cigán zháňať robotu, nikto mu ju nedá. Povie, že len zle robí. Lenže nie všetci sme rovnakí. Nie každý robí zle. Aj medzi bielymi sa nájdu takí."

Priznáva, že Cigán potrebuje slobodu, aby mohol žiť, ale to neznamená, že by nechcel žiť na jednom mieste. "Sme tu pripútaní. Máme domy, malé záhradky, pestujeme zeleninu."

Vajdovi okrem práce, aby bolo na lepší život, chýba aj dodržiavanie tradícií. Romantika večerných ohňov, spevu i ostatného cigánskeho koloritu vymiera spolu s generáciou, ktorá si na zákony vajdu o niekoľko rokov ani nespomenie.