Štúdio tanca Banská Bystrica p Muscosus / Vnútorné oko p Choreografia: Tomáš Krivošík, Anton Lachký p Hudba: David Vrbík p Svetelný dizajn: Pavel Kotlík p Návrh scény a kostýmov: Martin Dúbravay p Tancujú: Denisa Benčaťová, Veronika Kulíšková, Tomáš Nepšinský, Michaela Nezvalová, Tibor Trulík p Premiéra: 17. marca 2005

Čo je to identita tela? Aká sila nás poháňa vpred? Koľko je v človeku živočíšneho? Prečo nás láka cudzia koža? Ako dlho môže tancovať muž na vysokých podpätkoch? Tieto a ďalšie otázky rieši Tóno Lachký - tanečník, performer a choreograf pôsobiaci v prestížnom londýnskom tanečnom súbore Akram Khan Company. Spolu s Tomášom Krivošíkom sa podpísali pod nový projekt s názvom Double evening II. pre banskobystrické Štúdio tanca.

Dve diela bývalých absolventov tanečného odboru bystrického konzervatória spájajú rovnakí interpreti, výprava, svetelný dizajn, ale najmä hudba Davida Vrbíka z Prahy - sýta, drsná, emotívna, miestami patetická. Čo sa týka témy - u oboch bolo zrejmé úsilie o vyjadrenie telesnosti, konfrontácie pohlaví, zámena identity. Z hľadiska choreografie a dramaturgie však pôsobili dosť nevyrovnane.

Prvá a dlhšia časť večera patrila dielu Tomáša Krivošíka Muscosus. Rámcoval ho obraz s jasnou atmosférou a vzťahmi - dvaja muži nástojčivo sa búšiaci rukami do chrbta a tri ženy, ktoré sa pomaly sa presúvajú tuleňou chôdzou k mužom. Napätie sa z tanca postupne vytráca a obrazy plné efektného tancovania sa striedajú bez ladu a skladu, logiky, zmyslu a gradácie. Tri závery a napokon rozpačitý koniec na pozadí predimenzovanej hudby, ktorá vibruje stenami divadla. A tak efektne nasvietené, sofistikované pohybové väzby zanikajú v zašifrovanej spleti pohybov, výkrikov, bozkov a objatí. Krivošík akoby zastal pred fázou selekcie materiálu, ktorého tu je skutočne neúrekom. Menej je viac - ošúchané, no pravdivé heslo tentoraz platí stopercentne.

Lachký to vie. Jeho práca uvedená pod názvom Vnútorné oko má jasný pôdorys s dominantným sólom, triom a kvintetom. Keď to nie je nevyhnutné, tanečníci netancujú. Vystačia si s civilným pohybom, chôdzou, behom, gestami. Pri riešení priestoru vyžíva rovné priame línie a kruh. Najskôr po ňom kráča obnažený muž obrátený tvárou k publiku, jeho chôdza sa z času na čas zmení na zvieraciu. Sólo s využívaním animálnych pohybov stvárnil Tomáš Nepšinský, performer s darom dať abstraktnému pohybu jasný význam. Neskôr si muž obúva ihličky, nasadí si parochňu, mení výraz a pohyb. V kvintete - dynamicky najvýraznejšej časti sa ženy a muži prezlečení za ženy vrhajú do priestoru, aby vzápätí po štyroch spätkovali obrovskou rýchlosťou dozadu, pričom ich riskantné kreácie v topánkach na vysokých podpätkoch opakujú donekonečna. V triu, kde žena a dve mužo-ženy bojujú o prevahu, sa rýchla energia zmení na výbušnú až agresívnu. Dielo uzatvára kruh, po ktorom kráčajú piati tanečníci. V Lachkého práci je veľa silných obrazov, vytvorených najmä vďaka kontrastu v dynamike, svietení či v pohybe.

Spoločné pre obe diela je nasadenie tanečníkov, ktorých väčšina pôsobí na profesionálnej scéne len druhý rok. Ich výkony si dlhý potlesk v stoji napokon predsa len zaslúžia.

Autor: EVA GAJDOŠOVÁ(Autorka je tanečná kritička)