Bieloruskí policajti strážia kamión so zadržanými opozičnými novinami. FOTO - REUTERS
Bielorusi budú zajtra voliť prezidenta. Alexander Lukašenko sa dôkladne postaral o to, aby bol prezidentom aj tretí raz po sebe. Najskôr zmenil ústavu a teraz nepripustil slobodnú kampaň.
Opoziční kandidáti v štátnych médiách akoby ani neexistovali, ulice sú plné policajtov, ktorí zasahujú proti stúpencom opozície. Z krajiny dokonca vyhostili viacerých zahraničných pozorovateľov.
Predstavitelia silových rezortov obvinili predvčerom opozíciu z prípravy štátneho prevratu. Podľa opozície sú to však štátne orgány, ktoré porušujú zákon a znemožňujú viesť normálnu volebnú kampaň. Od začiatku týždňa pri roznášaní volebných letákov zadržali a uväznili viac ako 70 ľudí. Sú medzi nimi členovia štábu opozičných kandidátov Milinkieviča a Kazulina, ale aj dobrovoľníci.
Najčastejšie ich odsúdili za drobné výtržníctvo a kladenie odporu pri zatýkaní. "Polícia si príčiny vymyslí. Vedieme normálnu volebnú kampaň, nič nezákonné nerobíme," povedal Milinkievičov právnik Uladzimir Labkovič.
"Vláda sa snaží presvedčiť občanov, že pripravujeme ústavný prevrat. To nie je pravda, sme iba za mierny pochod protestujúcich na ulici. Máme informáciu, že príslušníci tajných služieb budú imitovať opozičných demonštrantov, organizovať provokácie, aby vyvolali ostrý zásah polície," povedal šéf Milinkievičovho volebného štábu Siarhej Kaljakin.
Štátna televízia a pozorovatelia z krajín Spoločenstva nezávislých štátov hodnotili predvolebnú situáciu ako pokojnú a stabilnú. Televízia včera uviedla, že vo volebných miestnostiach "vládne demokratická atmosféra a voliči nemajú žiadne problémy so získavaním nutných informácií o jednotlivých kandidátoch." Mená kandidátov, okrem prezidenta Lukašenka, však televízia zamlčuje.
Opozícia pred voľbami prišla o posledné opozičné noviny, ktoré v krajine dosiaľ mohli vychádzať, nemohli ich však tlačiť na území Bieloruska. Teraz prišli aj o tlačiareň v Rusku. Týždenníkom Národnaja volja, BDG a Tovarišč, ktoré boli dosiaľ tlačené v ruskom Smolensku, zrušila tamojšia tlačiareň zmluvy.
"Odvolali sa na nedostatok papiera," povedal pre SME šéfredaktor Narodnej volji Josif Sjaredzič. "Posledné čísla boli plne venované voľbám, ale neporušovali žiadny zákon. Chápem však, že predstavovali nepríjemnosť pre vládu."
Za prvé tri dni, od utorka do štvrtka, k voľbám oficiálne prišlo 9,1 percenta voličov. V niektorých volebných miestnostiach, predovšetkým vojenských kasárňach a univerzitných internátoch, už dokonca odhlasovalo 80 percent voličov.
Opozícia sa obáva, že ich hlasy v noci cez víkend zamenia za hlasy za súčasného prezidenta. Alexander Milinkievič opakovane vyzval, aby ľudia prišli k voľbám až v nedeľu 19. marca, aby ich hlasy nemohli byť zneužité.
Alexander Lukašenko
Alexander Lukašenko sa narodil v roku 1954 vo východnom Bielorusku. Absolvoval učiteľstvo dejepis - občiansku náuku v Mogileve a diaľkovo odbor ekonóm poľnohospodárskej výroby. Pracoval ako predseda kolchozu a neskôr ako riaditeľ sovchozu. Od roku 1979 do augusta 1991 bol členom KSSZ.
V roku 1990 ho zvolili za poslanca bieloruského Najvyššieho sovietu, ktorým bol až do júla 1994, keď prešiel do prezidentského úradu. V neskorších rokoch sa začala šíriť povesť, že ako jediný poslanec hlasoval proti zániku Sovietskeho zväzu, v skutočnosti išlo o poslanca Valeryja Cichiňu.
K moci prišiel v roku 1994 v demokratických voľbách, ale svojou ďalšou činnosťou obmedzoval demokraciu v krajine a stal sa terčom kritiky zo strany Západu.
Je vášnivý športovec (hrá tenis, hokej, korčuľuje a lyžuje) a predseda Národného olympijského výboru. (jl)
Alexander Milinkievič
Alexander Milikievič sa narodil v roku 1947 v západnom Bielorusku. Absolvoval fyziku na univerzite v Grodne, potom postupne pracoval na Akadémii vied v Minsku, prednášal na univerzite v Sétife (Alžírsko) a v Grodne, kde získal titul docenta.
V rokoch 1990 - 1996 pôsobil vo funkcii vicestarostu Grodna, funkcie sa vzdal na protest proti vládnej politike. Jeho koníčkom sú dejiny Bieloruska a archeológia.
Do vysokej politiky vstúpil len vlani v októbri, keď si ho opozícia vybrala za spoločného kandidáta do prezidentských volieb. Jeho hlavným problémom je, že nemá prístup do štátnych médií, ktoré ho v posledných mesiacoch diskreditujú.
Napriek tomu záujem o Milinkieviča je značný, ľudia sa o ňom dozvedajú alternatívnymi cestami. (jl)
Autor: JURIJ LEVITOV,Minsk
