Divadelná premiéra

Štúdio tanca sa rozhodlo vyskúšať inscenačný formát, keď za jeden večer diváci dostanú dva tanečné celky. Na javisku sa produkt "dva v jednom" objavoval už aj v minulosti v baletných súboroch v Bratislave a Košiciach. Banská Bystrica teraz stavila na mená Tomáša Krivošíka s choreografiou Muscosus a Antona Lachkého s choreografiou Vnútorné oko.

"Muscosus znamená v latinčine obrastený machom. Je to surrealistický názov, pretože mi nejde o niečo konkrétne. Skôr sa venujem abstraktným veciam ako machom obrastené city, život," vysvetľuje Krivošík. Okrem aktívnej tanečnej kariéry má za sebou aj pôsobenie v Kanade, kde spolupracoval s choreografom Teddom Robinsonom. Aj vďaka nemu sa na proces choreografie dnes díva inak.

"Moje tanečné vyjadrenie je metaforické. S tanečníkmi som pracoval hĺbkovo, chcel som, aby mi k téme povedali niečo oni. Poskytli mi materiál, ten som potom pretvoril rôznymi princípmi. Vytvárali sme si náladu, emócie, kontrasty ako strach, nenávisť, agresia či láska."

Anton Lachký chcel vytvoriť veľmi abstraktnú choreografiu, podaril sa mu podľa jeho slov pravý opak. "Vnútorné oko je o transformácii tela do iného tela. Je to fyzika. Muž sa mení na ženu, žena na zviera." Za premenu ženy na zviera sa útoku feministiek neobáva, pretože dielo má aj iné rozmery. "Okrem sexuálnej transformácie je dôležitá gradácia túžby, to, ako nás pritiahne atraktivita iného tvora." Nakoniec upustil od abstraktnej výpovede úplne a najdôležitejšiu úlohu pri tvorbe hrala zrozumiteľnosť pohybu pre diváka. "Je to ťažká téma, zaujímalo by ma, aké to je tancovať. Ja tie pohyby síce ukazujem, ale to, čo pri tom na javisku prežíva tanečník, nemôžem vedieť," smúti choreograf.