Keď som nedávno listovala v archíve, narazila som aj na tieto dve snímky, týkajúce sa niekdajšej majiteľky kaštieľa Natálie Friesenhofovej-Oldenburgovej, ktorá bola neterou Puškinovej manželky (tiež Natálie). Jej matka Alexandra Gončarovová sa vydala za diplomata Friesenhofa (zakladajúceho člena Matice slovenskej) a prisťahovala sa do slovenských Brodzian. Aj preto sem chodievali Puškinove deti na prázdniny a ja dúfam, že v expozícii sú aj dnes dvere salóna, na ktorých sú zárezy označujúce, ako rástli.

Pani "hercočka", vojvodkyňa Natália Friesenhofová-Oldenburgová, vydatá za vojvodu z nemeckého Oldenburgu, bola známa tým, že organizovala spoločenský a kultúrny život v tomto kúte hornej Nitry. Koncerty a kultúrne posedenia v letohrádku zvanom Babylon v tamojšom lesnom parku boli vychýrené široko-ďaleko. Pamätníci a ich deti spomínajú na ňu aj ako na dámu, ktorá sa zaujímala o charitu, pomáhala chudobným, v Brodzanoch založila podporný spolok a s krajom horného Ponitria udržiavala čulé a srdečné vzťahy. Vo vysokom veku sa dožila ešte prvej Československej republiky a ako viem, stretla sa aj s jej prvým prezidentom T. G. Masarykom.

V brodzianskom kaštieli A. S. Puškina je čo aj vidieť, aj čomu sa podučiť. Gustáv a Alexandra Friesenhoferovci i Natália a Elimar Oldenburgovci sú v Brodzanoch pochovaní v rodinnej hrobke neďaleko lesného parku. Ak zablúdite do tohto kraja, zastavte sa tam.

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá. Čo konkrétne máme na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej. Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

Ako to, čo pošlete, použijeme?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu. Ak pošlete pútavý materiál, neskôr z neho vznikne zaujímavá a originálna publikácia.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@ stonline.sk

Autor: EVA LAUCKÁ