Kaktusy potrebujú každé dva až tri roky novú zeminu a o niečo väčší črepník. Kaktus s koreňovým balom vyberieme z obráteného črepníka poklepom jeho okraja o hranu stola. Paličkou odstránime starú zeminu spomedzi koreňov. Na dno nového črepníka dáme dvojcentimetrovú drenážnu vrstvu z hrubšieho štrku, potom do črepníka vložíme kaktus a voľný priestor vyplníme novým substrátom. Pri práci používame rukavice, aby sme sa chránili pred poranením.
Na trvalé stanovište vysádzame predpestovanú sadbu skorého karfiolu, kapusty, šalátu a kalerábu. Vysádzame sadzačku cibule kuchynskej, bočné cibuľky šalotky a strúčiky jarného cesnaku. Koncom mesiaca môžeme vysádzať skoré zemiaky. Aj pre výsadby je vhodné ich nakrytie netkanou textíliou alebo perforovanou fóliou.
Ak máme k dispozícii obaľované semeno zelenín, vysievame ho na požadovanú vzdialenosť v riadku, čím nám odpadne práca s vyjednotením. Musíme si však byť istí dobrou klíčivosťou osiva. Okrem výsevov obaľovaného osiva môžeme využiť aj pásku, na ktorej sú semená v požadovanej vzdialenosti. Pásku stačí rozvinúť do pripravených rýh, zahrnúť pôdou a povrch záhona mierne utlačiť.
Po zimnom premrznutí má povrch prekopanej pôdy v záhrade priaznivú drobnohrudkovitú štruktúru. Cenné je to hlavne pri ílovitých a hlinitých pôdach. Jarná príprava pôdy by preto mala byť šetrná, aby sme zachovali túto štruktúru. Nevhodné je hlboké kyprenie a rýľovanie, pri ktorom sa na povrch vynášajú spodné - nepremrznuté vrstvy. Vrchnú vrstvu kypríme iba na potrebnú hĺbku sejby. Semená vysiate do kyprej vrstvy, ale pritom na pevný podklad, lepšie klíčia.
Priveľa dobrého môže škodiť. Platí to aj o dávkach kompostu pri výsadbe drevín. Optimálny je jeden diel kompostu na päť dielov zeminy, ktorou zaplníme jamu s vysadeným stromčekom. Nie celkom zrelý kompost, aký obyčajne používame, sa ďalej rozkladá, na čo potrebuje kyslík. Odčerpáva ho pritom z oblasti koreňov a tie zastavujú rast. Dôsledkom je žltnutie listov a niekedy až odumretie rastliny. (pav)
