Mikroskopické pôdne huby žijú len v pôde, kým vyššie huby majú v pôde iba mycélium a ich nadzemnú časť tvoria plodnice. Huby sú predovšetkým suchozemské organizmy. Rozkladajú ústrojné látky, žijú v symbióze s rastlinami, riasami alebo sinicami, ale aj parazitujú na rastlinách a značná časť z nich je patogénna, teda spôsobuje choroby rastlín, zvierat a ľudí.

Huby sú v pôdach menej zastúpené ako baktérie, okrem prípadu pôd s veľmi kyslou pôdnou reakciou. Všetky huby potrebujú pre výživu hotové ústrojné látky. Rozkladajú bielkoviny, uhľovodíky, tuky, celulózu, lignín a ďalšie organické látky. Túto schopnosť húb využívame v záhrade pri príprave kompostov. Rozklad a humifikáciu organických zvyškov v komposte však zabezpečujú nielen huby, ale aj baktérie. Umožňujeme im to dostatočným prevzdušňovaním kompostu. Škodlivý vplyv mikroskopických húb nazývaných plesne pozorujeme v hrubších nástielkach z lístia alebo z pokosenej trávy. Keďže často produkujú biologicky aktívne látky, zaplesneniu nástielky preventívne bránime jej premiešaním s úlomkami konárikov, alebo jej občasným prevzdušňovaním s pomocou vidiel či drapákov.

Úžitkové využitie vyšších húb je spojené s pestovaním plodníc pečiarky, hlivy a golierovky. Substrátom však nie je pôda ale kompost, slama, drevené klátiky, piliny a pod. Hlivu môžeme pestovať aj na zatienených záhonoch v záhrade. Slamu a prúty alebo piliny a štiepky ošetrené horúcou vodou kladieme do rigolu vo vrstvách hrubých 10 centimetrov. Jednotlivé vrstvy presýpame sadivom a tú poslednú tenšou vrstvou zeminy. Podobne pestujeme aj golierovky. Na pestovanie pečiarok sa využívajú pivnice a opustené banské chodby a priestory.

Hubové choroby rastlín sa často prenášajú pôdou nakazenou patogénnymi mikroskopickými hubami. Poznáme stovky druhov patogénov, ktoré sú príčinou padania klíčiacich rastlín hlúbovej zeleniny, zahnívania koreňov, odumierania klinčekov, bielej plesne slnečnice atď. Patogény patria predovšetkým do rodov: Olpidium, Phytophtora, Sclerotinia, Plasmodiophora, Pythium a iných. Premnoženie patogénov podporuje vyšší obsah rastlinných zvyškov, humusu a živín (najmä nadbytok dusíka), značná a pretrvávajúca vlhkosť, nedostatok vzduchu v pôde a kyslejšia pôdna reakcia.

Integrovaná ochrana proti hubovým chorobám rastlín spočíva v odstraňovaní a pálení chorých rastlín, v striedaní jednotlivých druhov zeleniny a okrasných letničiek na záhonoch a hriadkach, ako aj v dezinfekcii a sterilizácii pôdy agrochemikáliami a v morení osív.

Choroby zvierat a ľudí infikovaných patogénnymi hubami sú u nás pomerne vzácne. Ojedinele sa spájajú s patogénnymi plesňami, ktoré najčastejšie napádajú kožu medzi prstami nôh a chodidlá zvierat a ľudí.

Doc. Ing. Zoltán BEDRNA, DrSc.