sú sporadické a lokálne, nikdy nedochádza k významnejšiemu premnoženiu.

Samičky tohto motýľa kladú vajíčka na jeseň na kôru konárov alebo slabších kmienkov (jednotlivo alebo v malých skupinách). Vajíčka majú polguľovitý tvar, pričom od stredu k okrajom vybiehajú typické lúčovité lišty. Prezimujú a skoro na jar sa z nich liahnu húsenice, ktoré najskôr obžierajú púčiky a neskôr aj listy a plody. Húsenice sú v dospelosti dlhé až 40 milimetrov, sfarbené zelenkasto alebo žltkasto s modrou hlavou a na chrbte majú charakteristické pásiky. Dospievajú koncom júla a potom sa zakukľujú v trhlinách kôry alebo v iných úkrytoch. Motýle sa liahnu na jeseň. Škodca má iba jednu generáciu do roka.

Pri bežnom ošetrovaní je popri významnejších škodcoch potláčaný aj tento druh, a to najmä vajíčka pri predjarnom postreku. Pri zistení prítomnosti húseníc postačí ich mechanická likvidácia.

Ďalším menej známym, ale bežne rozšíreným škodcom, je krovinár ovocný, ktorého larvy žijú najčastejšie v konárikoch jabloní, jarabín a hlohov. Vyhľadáva predovšetkým poškodené, vädnúce alebo namrznuté konáriky, do ktorých samička na jar kladie vajíčka. Noscom vyvŕta do kôry otvorček a vloží doň niekoľko žltých vajíčok. Vyliahnuté larvičky sú žltkasté, bez nôh, so zreteľnou hlavou s hryzadlami. Vpredu sú výrazne hrubšie ako vzadu a nápadne prehnuté. V konárikoch vyžierajú po dĺžke chodbičky a niekedy prenikajú až do drene konára. Prispievajú tak k odumretiu postihnutej časti stromu alebo kra. Dospelé larvy prezimujú v dreve a až na jar sa zakukľujú vo zvláštnej komôrke na konci vyžratej chodby. Chrobáky potom opúšťajú konáriky okrúhlym otvorom a počas leta žijú v korunách stromov a živia sa obžieraním listov alebo iných častí stromov. Tieto škody sú však nepatrné.

Keďže uvedený škodca napáda časti stromov, ktoré sú už poškodené iným spôsobom, v rámci prevencie treba dbať na riadne ošetrovanie stromov, najmä na odstraňovanie namrznutých alebo oslabených konárov a letorastov, aby škodca nemohol naklásť vajíčka. Pri zaregistrovaní výskytu škodcu je najlepším spôsobom ochrany včasné odrezanie a spálenie napadnutých konárov.

Autor: Ing. STANISLAV BAROK