Historické budovy opustených fabrík alebo iných priemyselných objektov sa u nás búrajú alebo nepovšimnuté chátrajú. Pre prípadných investorov je výhodnejšie budovu zbúrať a postaviť novú. "Investor musí myslieť na to, aký výnos mu prinesie. Väčšinou sa rozhodne pre asanáciu," hovorí Pavel Vlček z developerskej spoločnosti HB Reavis.

"Likvidácia vynikajúcich architektonických a technických diel sa začala za socializmu. Napríklad historický mlyn, na ktorý s láskou a nostalgiou spomína svetovo uznávaný spisovateľ Sándor Márai, nechali po požiari zbúrať, aj keď sa dal zachrániť. Musel ustúpiť megalomanskému projektu," hovorí známy košický kunsthistorik Gabriel Kladek.

Aj to, čo ostalo po našich predkoch, nesie podľa neho stopy barbarského nivočenia. "Mám obavy, že nová generácia podnikateľov zničí aj to torzo. Pamiatkari nemôžu všetko ustrážiť. Viac by sa malo pri ochrane historických priemyselných budov angažovať samotné mesto. Načo má útvar hlavného architekta?"

V zahraničí sa priemyselné historické budovy prestavujú na múzeá, byty, hotely. Sídliť a podnikať v takejto budove je pre západoeurópsku firmu imidžovou záležitosťou. Skúsenosti zo Západu ukazujú, že zrekonštruovaná priemyselná budova sa často stáva ťahákom cestovného ruchu, štartuje rozvoj v regióne, pretože na ňu nadväzujú aj ďalšie služby.

Podľa generálneho sekretára Únie miest Slovenska Mariána Minaroviča nedocenenie významu priemyselných budov je na Slovensku otázkou sociálneho vedomia. "Obdobie socializmu zanechalo obrovskú ryhu, technické pamiatky s výnimkou oblasti baníctva neboli vnímané ako hodnota," povedal. V 80. rokoch sa síce spustil program záchrany technických pamiatok a pár ich zrekonštruovali, ale projekt sa skončil do stratena.

Aj dnes sa u nás priemyselné objekty využívajú ojedinele. V Banskej Bytrici premenili bývalú cementáreň na kultúrny priestor, v Košiciach zase nadšený investor rekonštruuje bývalú fabriku na výrobu kávy. V Bratislave vo veži bývalej továrne na káble vznikla galéria. Gabriela Habáňová z krajského úradu Bratislava hovorí, že ak sa v Bratislave dočkali pamiatky takéhoto typu rekonštrukcie, je to len vďaka nadšeniu ľudí. Ani jeden rekonštruovaný objekt sa zatiaľ nevyužil na byty.

Mestá a obce môžu ako svoje pamätihodnosti chrániť aj tie priemyselné budovy, ktoré nie sú v zozname kultúrnych pamiatok. Obce to však nerobia, staré budovy radšej predávajú ako potenciálne stavebné pozemky. Podľa Minaroviča je to aj nedostatkom osvety. "Súčasťou učebných plánov by mali byť aj miestne a regionálne dejiny, miestne tradície v oblasti podnikania."

Myslí si, že mestá a obce by mohli na rekonštrukciu priemyselných pamiatok využiť aj dotácie z eurofondov alebo stimulovať investorov výhodnou cenou. Efekt zachovania pamiatky bude pre ne nakoniec dvojnásobný. "Je to výrazný impulz na rozvoj obce, pretože na fungujúci objekt bude nadväzovať celý rad služieb, ktoré môžu obyvatelia obce poskytovať." (dro, sen)