Zjednodušená kategorizácia neznamená neobjektívnosť

Už osemnásť rokov (od Soulu 1988) sa paralympijské hry konajú na rovnakom mieste ako olympiáda. Ďalší rázny krok k ich propagácii urobil Medzinárodný paralympijský výbor pred IX. zimnou paralympiádou v Turíne. Zlúčil všetky kategórie do troch, aby zamedzil inflácii medailí. Zostali len sediaci, stojaci a zrakovo postihnutí.

Ťažšie podmienky,

krajšie víťazstvá

Preč sú časy, keď si rakúski športovci viezli zo Salt Lake City neuveriteľných 300 medailí (103 zlatých, 101 strieborných, 96 bronzových). V metropole Piemontu je namiesto 258 sád cenných kovov k dispozícii len 58. Šanca uspieť je rapídne menšia, no okrem výnimiek si to pochvaľovali aj naši športovci. Hodnota turínskej medaily so zvýšením pretekárov v jednotlivých kategóriách rastie.

Objektívnosť zaručuje prísna lekárska kontrola, ktorou musia účastníci hier prejsť, aby získali príslušnú klasifikáciu. Na základe nej im pridelia koeficient, ktorý im v pretekoch prinesie výhodu alebo nevýhodu. Záleží na druhu postihnutia.

Najrýchlejší čas ešte

neznamená prvé miesto

Pre lepšie vysvetlenie bežec na lyžiach a biatlonista Vladimír Gajdičiar, ktorý prišiel o obe nohy, súťaží v kategórii sediacich ako LW12 s koeficientom 100-percent. "Čo znamená, že sa mi v cieli počíta reálny čas. Stopercentný koeficient mi pridelili preto, lebo mám funkčné brušné a chrbtové svalstvo. Tí, čo sa nemôžu predkloniť, sú v kategórii LW 11,5 a jazdia s koeficientom 98, čiže reálne sekunda na trati sa im počíta ako 98 stotín," vysvetľoval. Najťažšie postihnutia (LW10) majú koeficient 86, čiže za minútu behu môžu na športovcov v kategórii LW 12 stratiť osem sekúnd, a predsa skončia vo výsledkovej listine pred nimi. Minúta ich behu pri koeficiente 86 sa počíta len za 51,6 sekundy (60 krát 0,86).

Divák má ihneď prehľad

Rovnaké pravidlá platia aj v ostatných kategóriách. Bronzový zo super G Kanaďan Williamson bol medzi zrakovo postihnutými o takmer štyri sekundy rýchlejší ako strieborný Slovák Radomír Dudáš, no keďže ho zaradili do kategórie B3 (najslabšie zrakovo postihnutí) ušiel sa mu koeficient 0,89. Čas ťažšie postihnutého Dudáša (B2) sa násobil koeficientom 0,85 a Rado vďaka nemu skončil tesne pred Kanaďanom. Úplne slepý Talian Bertanza (B1) jazdil s koeficientom 0,56, čiže jeho sekunda na trati sa počítala len ako 56 stotín.

"Koeficienty stanovil Medzinárodný paralympijský výbor po dlhoročnom sledovaní výkonov súťažiacich v jednotlivých kategóriách tak, aby čo najviac vystihovali mieru postihnutia. Časy sa prepočítavajú okamžite, aby diváci hneď vedeli, ako pretekári dopadli," objasnil nové hodnotenie šéf slovenských paralympionikov Ján Riapoš. Aj takto sa chce šport telesne postihnutých priblížiť zdravým.