Orwell je jednoducho fenomén. Niekomu sa to môže páčiť, inému nie, no tento autor kníh ako Zvieracia farma či 1984 patrí do povinnej výbavy každej knižnice. Lenže Orwell, to nie sú iba tieto prorocké a spoločensko-kritické knihy.
Azda ani netreba pripomínať, že je skvelý pozorovateľ so schopnosťou zovšeobecňovať. A predvídať. Znalec ľudského myslenia, jeho ostrých i tupých hrán. Jeho predsudkov, nečakaných výkonov i každodennej banality. Majster drobnokresby svojich charakterov, nie nejakých monumentálnych a zbytočných gest. Autor, čo dokáže navodiť atmosféru pár vetami. Bez zbytočných lyrizujúcich kudrliniek. "Strach! Sme v ňom po krky. Je to náš živel. A kto nie je poondiaty z toho, že príde o miesto, je poondiaty z toho, že príde vojna, alebo fašizmus, alebo komunizmus, alebo čo," písal v roku 1939.
Román sa v duchu "ja" rozprávania hlavnej postavy, "plnoštíhleho" Georgea Bowlinga, triafa presne. Je otázne, nakoľko sa do tejto postavy vtlačil sám Orwell. No v každom prípade, Bowling si všíma a komentuje. Svoj život, rodinu, spoločnosť nasiaknutú strachom i nadšením z blížiacej sa vojny.
Kniha je však v prvom rade o rôznych rozporoch a konfliktoch. Včerajška s dneškom a zajtrajškom. Starého a nového videnia sveta - sveta chlapčenských huncútstiev a rybačiek so svetom seriózneho živiteľa rodiny. A napokon je bojom s potláčaným strachom z blížiacej sa dejinnej nevyhnutnosti.
Napriek tomu všetkému je však neskutočne zábavná. A vtipná. Jej presné postrehy šľahajú ako bič a i dnes majú čitateľovi čo povedať. "V tých časoch brali ľudia politiku vážne. Už dlhé týždne pred voľbami začal odkladať zhnité vajcia." Napríklad. Atmosfére knihy výrazne pomáha aj preklad Jána Vilikovského. I keď občas čosi "uletí", ako obľuba používania termínu eficientný či "obrovský kapor vážiaci desať deka". Niekoľkokrát sa stane, že vypadne čiarka či písmeno - inak však niet čo vyčítať. Naopak, prechody zo slangu a hovorovej reči do úvah nie sú jedinou špecialitou prekladateľa.
Čítať Nad vodou a chytiť dych je zážitok. Uvažovanie stratenej generácie, ktorá si prešla peklom prvej svetovej vojny, nie je tomu dnešnému až také vzdialené. Niektoré problémy totiž stále ostávajú. A je úplne jedno, kto s kým práve vedie svoju vojnu. Občas i osobnú - za právo či odvahu si len tak vyjsť k rybníku. Aj keď, "tuční päťaštyridsiatnici nemôžu ísť na rybačku. Také voľačo sa už nestáva, je to len sen," v podstate uzatvára knihu Orwell. Naozaj nemôžu?
Aj keď rozprávač a antihrdina Bowling bude tvrdiť, že dobrá kniha je taká, ktorú rozhodne nemienite čítať - neverte mu. Bola by to škoda. Pretože Nad vodou a chytiť dych je výborné čítanie.
