Serge Baudo sa rozhodol svoje koncerty na Slovensku oživiť zaradením vokálno-inštrumentálnej Suity z baletnej hudby od Manuela de Fallu. Na zábere zo skúšky vtipkuje so sólistkou Opery SND Jitkou Sapara-Fischerovou. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Serge Baudo (1927) je chodiaci klasik. Premiéroval diela veľkých skladateľov ako Messiaen či Milhaud, dirigoval v Parížskej opere aj milánskej La Scale, nahráva kritikou cenené albumy. Čiperný francúzsky sedemdesiatnik teraz prišiel opäť do Bratislavy, aby dnes a zajtra odohral dva koncerty so Slovenskou filharmóniou.
"Som unavený a vtedy mám problémy s angličtinou," varoval nás hneď na úvod rozhovoru, ktorý sa konal po prvej skúške. Nakoniec si poradil svojrázne - voľne prechádzal do češtiny, ktorou hovorí veľmi slušne. Od roku 2001 totiž pôsobí ako hudobný riaditeľ Symfonického orchestra FOK Praha.
Nenávidím špecializáciu
Na Slovensko prišiel na základe pozvania. Filharmónia ho oslovila s ponukou uviesť Debussyho More a nechala mu voľnosť v zostavení ďalšieho programu. Do programu tak pridal Couperinov náhrobok od Ravela, Prokofievovu suitu Poručík Kijé a baletnú hudbu Čarodejná láska Manuela de Fallu. "Ravel je kratšia príjemná skladba, Prokofieva milujem a toto dielo má navyše veľmi blízko k francúzskej hudbe. A Fallu som zvolil kvôli ženskému hlasu, aby sme to mali trochu pestrejšie," vysvetľuje dramaturgiu večerov.
Počas impozantnej päťdesiatročnej kariéry niekoľkokrát koncertoval aj v našich končinách. Ponúkla sa tak logická otázka, ako vidí orchester Slovenskej filharmónie dnes, s odstupom času. "Máte skvelého prvého hobojistu, čo je veľká výhoda v prípade Ravela. Pre väčšinu hráčov je to dosť ťažké, pretože hudbu, ktorú som vybral, nehrávajú bežne. Sláčiková tradícia je tu úplne iná ako v Nemecku či Čechách a napríklad Prokofiev kladie veľké nároky na sláčiky. Hoci pracujeme tvrdo, je to príjemné."
Za najdôležitejšie pre vývoj hudobníka Serge Baudo považuje, aby sa nevenoval iba jednému štýlovému obdobiu: "Nenávidím špecializáciu. Je nebezpečná. Opera alebo symfónia, to je všetko hudba. Akurát opera je obrovský kolos, kde nie ste sám sebe pánom. Človek je trochu ako tréner, pred zápasom sa na niečom s hráčmi dohodne, ale niekedy ho môže aj poraziť z toho, čo mu vyvádzajú na ihrisku," smeje sa.
O spolupráci s orchestrom tvrdí, že je jednoduchšia. Aj preto, že v orchestri najskôr desať rokov sedel, až potom ho začal viesť. Považuje to za najlepšiu školu a trochu sa rozčúli nad dvadsatročnými dirigentmi, ktorých sláva väčšinou trvá jednu-dve sezóny. "Keď máte možnosť zažiť špičkových dirigentov, ako boli Klemperer, Feuchtwängler či Walter a k tomu hudbu poznáte aj z pohľadu hráčov, dostanete najlepšie základy."
Na začiatku bol džez
Kým sa stal slávnym dirigentom, hrával džez a komponoval. Najmä filmovú hudbu Jeho meno nájdete pod snímkami režisérov ako Louis Malle či Jacques-Yves Cousteau, ktorého familiárne nazýva "Veliteľ". A na staré kolená sa Serge Baudo ku skladaniu vrátil: "Je to príjemný relax, hobby. Nie som tlačený termínmi, bez stresu si píšem kedy chcem a čo chcem."
Hoci na budúci rok oslávi osemdesiatku, práca ho stále baví a teraz si ju môže vyberať. Začínajúcim dirigentom ešte odporúča, aby sa poctivo venovali súčasnej hudbe. On sám v premiére uviedol niekoľko diel významných autorov 20. storočia a stále sleduje aj novú tvorbu. Považuje to v konečnom dôsledku aj za praktické. "Keď sa postavíte pred orchester a chcete pustiť do Mozarta, začnú vás skúsení hráči porovnávať s inými dirigentmi a poznám prípady, keď sa to skončilo psychickým kolapsom. K šanci uviesť súčasnú hudbu sa dostanete skôr a bude to rovnako nové pre vás ako aj orchester."
