si vyberá kňazskú cestu životom. Rýchlo sa dostáva do spoločnosti tých, ktorí sú už na vrchole, ale tam tento muž okamihu zlyháva, až sa jeho osud završuje tragicky.

Julian Sorel koná nepremyslene a nelogicky. V kariére mu nebráni jeho osudová láska pani de Rénal, ktorá ho naozaj nežistne miluje, ale jeho vnútorná nestabilita, akási neistota, ktorú ostatní nepostrehnú. Príčinou nešťastia Juliána Sorela je Julián Sorel sám.
Literárni kritici, ale aj spisovatelia, ktorí obdivovali jeho talent, Stendahlovi vyčítali neurčitosť, až zmätenosť Sorelovho správania. Určite nie je chladným a vypočítavým mužom bez zábran, aj keď vo vzťahu k ženám sa zdajú jeho kroky prešpekulované. Julián Sorel je zmätený, ako bola vo Francúzku aj doba po Napoleonovej porážke.

Návrat cirkvi k moci nebol jednoznačný - veď časť spolupracovala s cisárom - a armáda taktiež nebola bez poškvrny. Úspech majú takí ako markíz de la Mole, ktorý veľmi pripomína ministra Taleyranda - muža, ktorý prežil tri režimy a vždy bol na vrchole.
Jeho dcéra Matylda berie lásku ako príležitosť na zaujímavý a nevšedný zážitok, láska ju môže vyčleniť z radu obyčajných bohatých slečiniek, a môže ju aj vnútorne obohatiť. Nie je sebecká, ale ani sa úplne neobetuje. Je opakom pani de Rénal - jej žiarlivosť je sčasti hraná a sčasti spôsobená predstavou, že nemôže mať konkurenciu.

Sorel má mnoho autobiografických Stedhalových čŕt. Neporozumenie s rodinou, snaha o rýchlu kariéru, vášnivý až sebazničujúci vzťah k ženám, prudké depresie, snahy siahnuť si na život a určité fanfarónstvo - takým bol spisovateľ sám. Používal viacero pseudonymov, neustále menil krajiny, nikde dlho nevydržal. Známy je aj jeho nekritický obdiv k Napoleonovi. Vzťah k ženám sa uňho ale našťastie neskončil tragicky, ako u jeho hrdinu.
Stendhalovi vyčítali v románe aj nejednotnosť koncepcie, mnohí tvrdili, že kniha sa nedá čítať naraz, že čitatelia nemôžu k Sorelovi zaujať jednoznačný postoj. „Muž okamihu" naozaj vzbudzuje sympatie, ale aj odpor, naozaj nemožno súhlasiť s jeho chladne premyslenými postojmi k ženám, ani s jeho sebalútosťou a už vôbec nie s jeho sebaobdivom.

Stendhal je ale vynikajúci kronikár zmätenej doby a zmätených ľudí, ktorých činy sú vlastne podľa pravidiel neúprosnej logiky nevysvetliteľné, ale sú aj odrazom chaosu a vnútorného rozporu v človeku. Aj Sorel vo svojich úvahách často hľadá pevný bod, o ktorý by sa mohol oprieť. Nevidí, alebo nechce vidieť nezištnú a obetavú lásku ženy, vlastne žien. Zomiera bez toho, aby pochopil cit, ktorý sa mu ponúka.
Nezabudnuteľným a načisto ojedinelým Juliánom Sorelom sa stal Gérard Philipe vo filmovom prepise románu. Sorela si dodnes mnohí predstavujú ako herca, ktorý ho stvárnil.

Autor: ds