"Vždy som si pripadal ako popová hviezda len na pol úväzku a nikdy som sa na túto úlohu necítil," hovorí írsky spevák Bono v knihe rozhovorov s francúzskym novinárom Michkom Assayasom. Je to pozoruhodné priznanie. Bono, človek, ktorý si počas turné dokáže okolo prsta omotať svojím vystupovaním davy fanúšikov, žije v skutočnosti viacero pozoruhodných životov, ktoré sa neobmedzujú iba na úlohu rockového speváka.

Bono - rocková hviezda, Bono - veriaci človek a filozof, Bono - politik a dokonca Bono - podnikateľ, až je to na neuverenie, koľko toho spevák slávnej kapely U2 dokáže stihnúť. "Na tieto aktivity mi stačí iba jeden deň v týždni," dodáva. Kniha Bono o Bonovi je pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť oveľa viac o tejto pozoruhodnej postavičke, ktorá oblieka na seba masku rockovej hviezdy a vzápätí ju skladá, aby bombardovala svetových lídrov za odpustenie dlhov chudobným štátom.

Napriek tomu, že rozhovor sa začína Bonovým detstvom v drsnom Dubline 60. a 70. rokov minulého storočia, nie je vedený chronologicky. Medzi najsilnejšie momenty patria jeho spomienky na otca, ku ktorému si našiel cestu až na konci jeho života. "Myslím, že album How To Dismantle An Atomic Bomb mi tiež dovolil toto všetko ventilovať," hovorí Bono o pocitoch po strate otca, ktoré zaznamenal na poslednom albume U2. "Tá atómová bomba, to je očividne vo mne. Áno, Sometimes You Can't Make It On Your Own je moja labutia pieseň preňho. Zaspieval som ju na jeho pohrebe."

Kniha nie je iba pokojnou prechádzkou spomienok a úsmevných príbehov. Bono sa často ocitá v paľbe otázok, po ktorých musí skôr vysvetľovať a brániť sa. O svojich spoluhráčoch hovorí, že by bol bez nich iba "chodiacou štvrtinou". Dozvieme sa, že kapela bola niekoľkokrát zrelá na rozpadnutie, dokonca aj po ich fenomenálnom úspechu na Live Aid to v zákulisí medzi členmi pekne škrípalo. Pomerne veľká časť knihy sa venuje osobe Bona - politika, čo je na škodu tých, ktorí sa chcú viac dozvedieť o pozadí fungovania U2.

Bono je skvelý glosátor a spoločník, veľakrát dokáže vážne témy odľahčiť zveličením. Napriek jeho nespornému egu sa neberie vážne, ak však ide o problémy Afriky, dokáže s vážnou tvárou diskutovať celé hodiny.

Podobne ako vo svojich piesňach aj v rozprávaní vykazuje nesporný talent. Kniha by sa mohla volať už len podľa názvu prvej kapitoly - Príbehy na prerozprávanie, ktoré nie sú v piesňach.

Kto vlastne si?- pýta sa ho francúzsky novinár ešte v prvej polovici knihy: "Som človek z kapely, kvázispisovateľ, ktorý fajčí cigary, pije víno a číta si Bibliu. Frajer, ktorý rád maľuje obrazy toho, čo nemôže vidieť. Manžel, otec, priateľ chudobných a občas aj bohatých. Aktivista, obchodný cestujúci s myšlienkami. Šachista, rocková hviezda na pol úväzku, operný spevák v tej najhlasnejšej ľudovej skupine na svete. Čo ty na to?"

PETER BÁLIK