O svojej záhrade na Záhorí vraví ako o kuse svojho srdca, života. ,,Je jednoducho úžasná a každé ročné obdobie, každú časť dňa iná. Príroda je totiž zázrak a už teraz sa neviem dočkať, kedy sa v nej znovu poriadne pustím do práce. Keď tam nemôžem byť aspoň cez víkend, už mi niečo chýba." Napriek tomu Zuzana Kocúriková odmieta, že by bola azda jej otrokom. ,,Jednoducho, veľmi ma teší. Navyše, je v prekrásnom kraji, kde môžem okrem zá-hradníčenia chodiť na prechádz-ky, zbierať hríby, bicyklovať sa."

Dnes má záhrada Zuzany Kocúrikovej už 31 rokov a 38-árovou rozlohou určite nepatrí k malým. ,,Môžem povedať, že ju naozaj vybudovali tieto moje ruky. Manžela spočiatku nezaujímala a dodnes mám napríklad odložené fotografie ako sa u nás kamaráti zabávajú, jedia, pijú - a iba ja niekde vzadu pracujem s rýľom."

Kde sa však v známej slovenskej herečke, ktorá sa narodila a vyrastala v Bratislave, objavila túžba mať záhradu? ,,Podľa mňa môže byť skutočným zá-hradníkom iba človek, ktorý to má zakorenené v génoch. U nás sa traduje, že babička mojej babičky bola ako mladučká do niekoho zamilovaná, ale keďže s ním rodina nesúhlasila, vydala sa napokon za iného. Tomu síce porodila tri deti, ale vraj s ním vôbec nehovorila. Radšej sa venovala záhrade a založila si i obdivované rozárium a oranžériu. No a odvtedy majú ženy v našej rodine vždy úžasné záhrady. Babičkina sa rozprestierala presne tam, kde je dnes nemocnica na Kramároch. Do-teraz si pamätám, že vždy na Štedrý večer sme sa tam so sestrou a starými rodičmi zastavili a dávali jej darčeky. Babička normálne napiekla pupáky, rohlíčky s maslom a makom, položila ich do všetkých kútov záhrady, obdarovala nimi stromy..."

Kukuričné pole

Po vlastnej záhrade zatúžila Zuzana Kocúriková keď mala 23 rokov. ,,Jednoducho, bolo to vo mne, a tak sme s mojím, vtedy ešte len budúcim manže-

lom, začali hľadať nejakú cha-

lupu s priľahlým pozemkom. Záhorie sme si zvolili preto, lebo som tam vtedy niečo nakrúcala a veľmi sa mi zapáčilo. Voňavé borové lesy, pieskové duny, jazerá... Musím povedať, že nám prialo šťastie. Hneď na prvý raz sme objavili krásnu roľnícku usadlosť, ktorá bola práve dva roky opustená, lebo jej majitelia zomreli. Vzali sme si na tie časy veľký úver - a začali s prerábaním."

Tam, kde má dnes Zuzana Kocúriková svoju obdivovanú záhradu, bol vtedy iba zaned-baný kus zeme. ,,Porastený dvojmetrovými vyschnutými kukuricami, ktoré som musela najskôr vlastnoručne vytrhať. Keďže peňazí sme mali málo, záhrada sa budovala iba pos-tupne. Ako nám financie a čas dovoľovali. Navyše, vtedy neboli ani firmy, ktoré by mi pritom pomohli. Ale, vlastne to bolo dobre. Aspoň je skutočne iba mojím dieťaťom."

Pri vytváraní záhrady síce Zuzana Kocúriková čerpala zo základov, ktoré získala vo svojej rodine, ale pravidelne si kupovala i odbornú literatúru a študovala ju naozaj podrobne. ,,Dokonca som vtedy vedela latinské názvy všetkých rastlín, s ktorými som prišla do styku.

Dnes to už dávno nie je pravda". Veľa jej dalo priateľstvo s man-želkou Albína Brunovského Ikou, ktorá ,,bola postihnutá záhradkárstvom rovnako ako ja. Dvakrát do roka sme chodili do nádherných záhradníctiev na Morave. Odtiaľ som si každú jeseň nosila stovky rastlín."

Zuzana Kocúriková priznáva, že sa pritom nevyhla ani omylom. ,,Nikto vám nedokáže presne povedať, ktoré z nich sa naozaj hodia do vašej záhrady. Preto odporúčam nakupovať v škôlke, ktorá je blízko nej. Len tak budú navyknuté na rovnaké klimatické pomery." A ďalšia rada? ,,Pokým si založíte záhradu, asi rok si v nej len tak požite. Aby ste zistili, kde je napríklad počas jednotlivých ob-

dobí slnko, kde a ako dlho tieň - a až potom začnite nakupovať a sadiť. Záhrada je totiž dlhodobá záležitosť a rýchlosť pri nej nemá zmysel. Skôr vedie k zbytočným chybám."

Nijaký bazén

Čo teda možno nájsť v záhrade Zuzany Kocúrikovej? Vraj, podľa toho aký je práve mesiac. ,,Lebo chcem, aby v nej kvitlo vždy niečo nové a aby aj farby kvetov pekne ladili. Mám teda celé ostrovy ružovofialové, ružovomodré, v lete zasa zbož-ňujem oranžovú a žltú. Samo-zrejme, je v nej tiež veľa kríkov a aj takých starodávnych, ktoré majú byť, podľa mňa, v kaž-

dej dobrej záhrade. Forsythie, orgovány... Mám však i veľa trvaliek, roky rôzne formujem ihličnany, sú tu rôzne druhy kameňov, medzi ktorými rastú traviny, kvitnúce pergoly, jazierko s rybičkami..."

Bazén nepotrebuje. ,,Na Záhorí je predsa dosť krásnych čistých jazier, v ktorých sa dá výborne okúpať." Rovnako sa ani nezaoberá pestovaním zeleniny. "Načo. Susedia nás ňou v prípade potreby vždy zásobia. Jedinou výnimkou je bylinková záhradka, keďže manžel je vyhlásený kuchár. A podobnú máme tiež u nás doma na terase."

Pokiaľ ide o konkrétne rozvrhnutie plochy záhrady, vznikalo iba postupne a je tiež iba dielom Zuzany Kocúrikovej. ,,Ja totiž nijakých záhradných architektov neuznávam. Zvlášť slovenských. Stačí sa predsa iba dívať. Všetky ich záhrady sú rovnaké. Nech sa na mňa aj urazia, ale skutočne v nich nenachádzam nijakú majiteľovu individualitu." Rovnako však odmieta i vysoké ploty, ktoré sú dnes okolo mnohých rodinných do-mov. ,,Vôbec mi neprekáža, keď je do mojej záhrady pekne vidieť. Nemám totiž čo skrývať. A priznám sa, že mi aj trochu lichotí, keď ide napríklad okolo skupina cyklistov, ktorí povedzme hovoria po česky, vôbec nevedia kto som a ten prvý kričí na posledného - koukej, jaká hezká zahrada!"

Marcela Košťálová

Foto Ladislav Pákozdy (1)

a Martin Ličko