Ak budúca vláda a parlament nebudú akceptovať návrh Miklošovho rozpočtu, nový kabinet si predloží vlastný návrh. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Znižovanie daní, ktoré minister financií Ivan Mikloš nevylúčil začiatkom januára, keď povedal, že rezort okrem iného analyzuje aj túto možnosť, sa nekoná. Mikloš trvá na svojom pôvodnom stanovisku, že ak sa darí rozpočtu, v prvom rade by mal štát znižovať rozpočtový schodok. Včera predstavil východiská rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky.
Nedávne čísla Štatistického úradu potvrdili, že ekonomika rastie rekordne rýchlo, a preto podľa Mikloša nepotrebuje ďalšiu podporu za štátne peniaze. Rezort zvýšil prognózu rastu HDP v budúcom roku o tri desatiny na 6,4 percenta. "Verejné financie by sa v takejto situácii mali zamerať na pokles deficitu aj verejného dlhu," povedal. Na priority vlády, napríklad školstvo, poľnohospodárstvo, dopravu či informatizáciu by sa podľa návrhu mali v nasledujúcom roku rozdeliť štyri miliardy korún.
Ministerstvo ráta s postupným znižovaním schodku z budúcoročných troch percent HDP až na dve percentá v roku 2009. Návrh rozpočtu podľa Mikloša nemení jesenné dohody koalície. Rozpočet je podľa neho dobrým predpokladom, aby Slovensko mohlo už v roku 2009 vstúpiť do eurozóny a vymeniť korunu na euro. "Slovensko bude v roku 2009 pripravené na zavedenie eura, a to aj bez výnimky, ktorú pre posudzovanie nákladov dôchodkovej reformy priniesla nová verzia Paktu stability a rastu," povedal.
Tieňový minister financií za Smer Igor Šulaj považuje Miklošov rozpočet za formálny akt. Priority druhej Dzurindovej vlády sa podľa neho čochvíľa stanú minulosťou. "Ide len o formálne deklarovanie cieľov, pretože táto vláda už nemôže finančne naplniť svoje priority, a o nových už bude rozhodovať vládny kabinet, ktorý vzíde z júnových parlamentných volieb."
Nový návrh rozpočtu napríklad nepočíta so žiadnymi privatizačnými príjmami. Ak nejaké budú, mali by sa použiť na zníženie dlhu. V rozpočte nie sú zakalkulované zatiaľ ani príjmy z ekologických spotrebných daní, ktoré by malo Slovensko postupne zaviesť v nasledujúcich rokoch na základe dohôd s Európskou úniou. Prípadné príjmy z týchto daní pôjdu nad rámec terajšieho plánu, čo podľa ministra vytvorí priestor na znižovanie odvodov, ktoré sú na Slovensku druhé najvyššie v Európskej únii.
Rizikom rozpočtu verejnej správy by v roku 2007 už nemala byť Sociálna poisťovňa. Predpokladaný tristomiliónový výpadok chce rezort pokryť zo štátnych finančných aktív. Tento rok má poisťovňa zaostať za svojím rozpočtovým plánom o dve a pol miliardy korún.
Z finančných aktív sa bude likvidovať aj finančná diera, ktorá v poisťovni vznikla po zavedení druhého dôchodkového piliera. Takmer dve desiatky miliárd ročne totiž už neprúdia do rozpočtu poisťovne, ale do súkromných penzijných fondov. Po roku 2009 by sa schodok spôsobený zmenou penzijného systému mal v plnom rozsahu hradiť zo štátneho rozpočtu. "Rovnaký model sa predpokladá aj v ďalších rokoch, financovanie dôchodkovej reformy však nebude pre verejné financie problémom," píše v analýze ministerstvo financií.
(ľja, dj)
Plánovaný deficit rozpočtu verejnej správy
Rok 2007 2008 2009
Deficit (% z HDP) 3 2,5 2
Zdroj: ministerstvo financií
Makroekonomické očakávania ministerstva financií
2006 2007 2008 2009 2010
HDP v bežných cenách (mld.Sk)* 1574,1 1702,5 1821,8 1946,7 2079,3
Rast HDP v stálych cenách (%)** 5,8 6,4 5,4 5,1 5
Priemerná ročná inflácia (%) 3,5 2 2 2,4 2,6
Priemerná evidovaná nezamestnanosť 10,9 10,8 10,6 10,3 9,9
*Bežné trhové ceny v aktuálnom roku
**Ceny z roku 1995 Zdroj: ministerstvo financií
