O skrátený úväzok majú záujem najmä ženy s deťmi, muži a bezdetné ženy o ňu záujem nejavia. Dôvodom je aj nízky zárobok. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Práca na plný úväzok zatiaľ na Slovensku nemá konkurenciu. Na čiastočný úväzok u nás pracuje relatívne najmenej ľudí spomedzi krajín Európskej únie. Tým, čo poskytujú prácu "na dohodu", má zasa vzrásť odvodové zaťaženie.
Podľa štatistiky, ktorý robil Eurostat, v tretej štvrtine minulého roku na Slovensku pracovalo na kratší úväzok zhruba 59-tisíc osôb, čo predstavuje 2,6 percenta zamestnaných. Napríklad v Česku to bolo temer dvakrát, v Poľsku viac ako štyrikrát, v Holandsku, ktoré tabuľku vedie, 18-krát toľko.
Dana Duffková z personálno-poradenskej spoločnosti All Prof Slovakia hovorí, že záujem o prácu na kratší úväzok majú "hlavne ženy s malými deťmi, ostatné kategórie v zásade nie". Za dôvod považuje nižšie platové ohodnotenie.
Česká vláda sa podujala podiel čiastočných úväzkov zväčšiť. Každému, kto si plný úväzok o polovicu skráti a vo zvyšnom čase bude pracovať pre neziskovú organizáciu či ako drobný roľník, štát mesačne prispeje 2 210 korunami.
ČSSD si naplánovala, že spolovice uvoľnené pracovné miesta obsadia evidovaní nezamestnaní, mnohí ekonómovia i zamestnávatelia to však považujú za úplný nezmysel. "Ak niekto príde, že chce skrátiť úväzok na polovicu, tak mu to neumožním," povedal pre Lidové Noviny šéf bohumínskej stavebnej firmy Renostav Milan Leňka.
Slovensko túto formu práce podporuje aj tým, že "od minulého roku umožňujeme poberať rodičovský príspevok v plnej výške a zároveň pracovať, čím motivujeme rodičov najmä k pracovnému pomeru na kratší čas", povedal Danko.
Ani dohodám o vykonaní práce a o brigádnickej práci študentov však okolnosti neprajú.
Z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý parlament mieni schváliť, vyplýva, že aj za "dohodára" zamestnávateľ bude platiť poistné na garančné poistenie.
Dotknúť by sa to mohlo 130-tisíc ľudí - v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa by im štát poskytoval dávku garančného poistenia. Ministerstvo práce zmenu nenavrhlo z vlastnej vôle, do slovenského právneho poriadku treba preniesť jednu smernicu Európskej únie.
Práca na dohodu sa môže predražiť
Dnes zamestnávateľ za pracujúceho na dohodu platí iba na úrazové poistenie, od augusta by však mal platiť aj garančné poistenie. Hoci poistné predstavuje iba 0,25 % z vymeriavacieho základu, nejeden, obzvlášť malý podnikateľ, by zvýšenie finančných nákladov nemusel uniesť.
Andrea Majerníková z Jazykovej školy NEXT v Košiciach povedala, že by sa jej zvýšili náklady na zamestnanca, "a preto by som musela buď znížiť platy, alebo zvýšiť poplatky za kurzy". Lenže pracovať za menej by sa učiteľom nemuselo oplatiť, zvýšením cien kurzov by zasa ubudlo záujemcov o cudzie jazyky, čo by podľa nej mnohým, ktorí jazyky neovládajú, znemožnilo nájsť si zamestnanie.
Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu mieni, že zamestnávanie na základe dohôd "sa u nás pomaly, ale iste likviduje". Malé podniky sú podľa nej doslova odkázané na "krátkodobé, príležitostné zamestnávanie osôb, keďže si nemôžu dovoliť prijať na každú činnosť celého zamestnanca".
Ako je to v Európe
Krajiny EÚ podľa miery zamestnanosti na čiastočný úväzok v 3. štvrťroku 2005
krajina Pracujúci %
na čiastočný úväzok zamestnaných
Holandsko 3 757 000 46,0
Veľká Británia 7 148 000 25,3
Švédsko 1 047 000 23,7
Nemecko 8 601 000 23,6
Dánsko 618 000 22,4
Belgicko 927 000 21,8
Rakúsko 819 000 21,1
Francúzsko 4 202 000 17,0
Fínsko 311 000 12,7
Taliansko 2 784 000 12,4
Írsko 247 000 12,4
Španielsko 2 228 000 11,6
Portugalsko 568 000 11,1
Poľsko 1 554 000 10,8
Malta 15 000 9,9
Slovinsko 84 000 8,8
Cyprus 30 000 8,7
Lotyšsko 77 000 7,4
Litva 98 000 6,5
Estónsko 39 000 6,3
Grécko 219 000 5,0
Česko 235 000 4,9
Maďarsko 162 000 4,1
Slovensko 59 000 2,6
Zdroj: Labour Market Latest Trends - 3rd quarter 2005 data. Eurostat, 2006.
Dohody
Dohoda o vykonaní práce
Na dohodu o vykonaní práce možno odpracovať v kalendárnom roku len 300 hodín. Do toho rozsahu sa započítava aj to, čo zamestnanec robí pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Ak sa pracovná úloha nevykoná v dohodnutom čase, objednávateľ môže od dohody odstúpiť.
Pracujúci na dohodu môže od nej odstúpiť, ak pracovnú úlohu nemôže vykonať preto, že mu objednávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Za škodu, ktorá mu tým vznikla, mu patrí náhrada.
Odmena je v zásade splatná po dokončení a odovzdaní práce. Ak výsledok nezodpovedá dohodnutým podmienkam, po prerokovaní s pracovníkom odmenu možno "primerane znížiť".
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Uzavrieť ju môže iba niekto, kto má štatút študenta, a to maximálne na 100 hodín v kalendárnom roku.
Brigádovať nemožno v priemere viac ako polovicu určeného týždenného pracovného času, čo je 20 hodín týždenne.
Ako dohodu zrušiť, sa možno dohodnúť vopred. Ak sa nič nedohodne, brigádu možno zrušiť buď (vzájomnou) dohodou, alebo výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou lehotou.
Čo je čiastočný úväzok
Pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa myslí zamestnanie na menej ako 40 hodín týždenne.
Pracujúci na kratší úväzok sa nesmie oproti tomu na plný úväzok "zvýhodniť alebo obmedziť". Jednu výnimku však Zákonník práce robí, ak kratší pracovný čas predstavuje menej ako 20 hodín týždenne.
Napríklad, skončiť pracovný pomer možno výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, bez ohľadu napríklad na to, že zamestnanec je "na péenke", ktorú si neprivodil sám. Zamestnávateľ nemusí ani vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov. V takomto prípade je výpovedná lehota 15 dní (inak najmenej 2 alebo 3 mesiace) a plynúť začína dňom doručenia výpovede (inak 1. dňom ďalšieho kalendárneho mesiaca).
Zamestnaný na menej ako 20 hodín týždenne je v nevýhode aj pre to, že zamestnávateľ mu nemôže poskytnúť odstupné. Ani odchodné mu nepatrí.
V čom je rozdiel medzi dohodou a úväzkom
Pracovný pomer na kratší pracovný čas sa v zásade nelíši od zamestnania na plný úväzok. Iba ak pracovný čas predstavuje menej ako 20 hodín týždenne, pracujúci je o isté výsady toho na plný úväzok ochudobnený, napríklad o odstupné.
Zato pracujúci na dohodu nemá nárok ani na dovolenku, stravovanie či náhradu mzdy pri prekážkach v práci. (joč)
