Nik nie je stroj na rekordy. Ani Jelena Isinbajevová, ženský Bubka.

Málokedy tak veľmi túžila po svetovom halovom rekorde ako v sobotu v Moskve. Ani jeden z jej doterajších devätnástich rekordov totiž nemá ruský domicil. Navyše, posledné mesiace sa na ňu Rusi pozerajú cez prsty. Pokusy na výške

493 cm jej však nevyšli.

Isinbajevová sa koncom lanskej jesene, zdanlivo z ničoho nič, rozišla so svojím volgogradským trénerom Jevgenijom Trofimovom, pod ktorého vedením sa ako prvá dáma prehupla ponad latku v päťmetrovej výške a o ktorom dovtedy spievala ódy. Na vrchole kariéry.

Jej bývalý manažér Pavel Voronkov v rozhovore pre Gazetu tvrdil, že konflikty s trénerom sa začali už v lete. Trofimovovi vraj oznámila rozhodnutie o rozchode 1. novembra bez toho, aby sa o tom poradila s manažérom, a na desať dní sa stratila.

"Jelena zmenila všetko: trénera, manažéra, bydlisko. Bude jej ťažko," predvídal Voronkov.

Minulý týždeň bola Moskva oblepená jej plagátmi. Isinbajevovú organizátori svetového atletického šampionátu ešte pred rozchodom s trénerom zvolili za tvár imidžovej kampane podujatia. Čakali od nej úspešnú obhajobu titulu a ďalší, jubilejný dvadsiaty svetový rekord.

Kde dnes vlastne žijete, bombardovali ju médiá od chvíle, ako sa objavila v Moskve.

"Nemám trvalé bydlisko. Žijem tam, kde práve trénujem," odpovedala ruská ikona. "V poslednom období som bola v Taliansku, vo Švédsku, na Ukrajine aj v Monaku."

Prečo práve tam?

V Taliansku pôsobí jej nový tréner Vitalij Petrov. Preslávil sa tým, že vyniesol do nadoblačných výšin Sergeja Bubku, rodáka z ukrajinského Donecka. Ten sa s ním na vrchole kariéry rozišiel rovnako nečakane a čudesne ako teraz Isinbajevová s Trofimovom. Nezanevrel naňho, zrejme práve on skontaktoval Petrova s Isinbajevovou.

"Bubka nemá k tomu, čo sa stalo, nijaký vzťah," prisahá Isinbajevová. V máločom jej však možno tak málo veriť, ako práve v tomto.

Chýrny Petrov je už dlhšie

koučom Olympijského prípravného centra vo vysokohorskom stredisku vo Formii, kde žije aj Talian Giuseppe Gibilisco, ktorého doviedol k titulu majstra sveta 2003 a k bronzu na aténskej olympiáde 2004.

Dokončime však rešerš. Vo Švédsku má Jelena manažéra - Voronkova vymenila za Daniela Westfeldta, ktorý má v skupine o. i. škandinávsku výškarskú hviezdu Bergqvistovú. Na Ukrajine je zasa doma jej patrón Sergej Bubka, od vlani už nielen člen exekutívy svetovej atletickej federácie či člen Medzinárodného olympijského výboru, ale aj predseda Ukrajinského olympijského výboru. A Monako? Bubka má dnes ešte viac bydlísk ako Isinbajevová a jedno z nich je v Monaku.

Aj z Jeleny sa stal svetoobčan. Na náušniciach má vygravírované iniciálky anglického názvu svojej disciplíny: PV - Pole Vault. Podľa švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung zarobila za posledné tri roky približne tri milióny dolárov. Taliani jej údajne ponúkli ďalších šesť miliónov, ak zmení občianstvo.

"Nijaká suma, ani sto miliónov, by ma nedonútila vzdať sa ruského občianstva," prízvukovala na tlačovej besede po žrdkárskom finále v moskovskej hale Olimpijskij.

"Neutiekla som, postupovala som tak, ako som pokladala za potrebné," povedala v rozhovore pre denník Izvestija. "S Jevgenijom Trofimovom som dosiahla všetko, o čom som mohla snívať. A v istý moment som pochopila, že po takých ohromujúcich úspechoch potrebujem novú motiváciu, nové silné želanie tvoriť - šport ako celok a skok o žrdi zvlášť je tvorivý proces. V tejto situácii som pokladala zmenu trénera za normálny postup, nevyhnutný na dosiahnutie nových vrcholov."

"Čo sa zmenilo vo vašej príprave?" vyzvedali sa Novyje izvestija. "Napríklad rozbeh," odvetila. Metodika Trofimova a Petrova sú vraj také odlišné, že ich nemožno porovnávať. "Aj keby Jelenu začal trénovať zámočník, bude schopná skákať 520 - 530 cm," tvrdil v návale porozchodových emócií Trofimov.

Isinbajevová v Moskve presvedčivo vyhrala, ale obhajobu neskrášlila ďalším svetovým rekordom.

"Napriek tomu som absolútne spokojná," tvrdila. "V súvislosti so zmenami v mojom živote bolo najdôležitejšie víťazstvo, a nie rekord. Určite neľutujem zmenu trénera. Cítim, že nestojím na mieste, ale napredujem."

Či naozaj, ukáže čas.

MARIÁN ŠIMO