halových šampionátov.

Tento fakt zobrala legendárna atlétka ako menej podstatný, nadchol ju návrat na vrchol. Na aténskej olympiáde predvlani i na letných MS v Helsinkách 2005 skončila štvrtá. Posledné svetové víťazstvo mala z budapeštianskej haly 2004.

Rozhodnutie na poslednú chvíľu

"Až po pretekoch v Gente koncom februára som sa rozhodla pre moskovský štart. Povedala som si: buď - alebo. Či má vôbec význam po toľkých zraneniach ešte súťažiť," priznala sa na internetovej stránke medzinárodnej atletickej federácie Afričanka.

Po pretekoch bola šťastná ako žiačka po prvej školskej medaile. "Moskva rozhodla - budem pokračovať. Tento rok, budúci, a v tomto momente hovorím, že aj olympijský. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo - som tu! Cítim, že chcem stále pretekať," nadchýnala sa bežkyňa z dnešného Maputa. V tomto meste sa narodila, keď sa ešte nazývalo Lorenzo Marques a Mozambik bol portugalskou kolóniou.

Maria, jej tri sestry a brat hrali futbal, každý chcel byť slávny ako ich spolurodák Eusébio.

Na ihrisku si ju však nevšimol futbalový

kouč, ale básnik, jeden z najznámejších v Afrike i v Portugalsku José Craverinha. On mal k hre hier veľmi blízko, ibaže jeho syn inklinoval k atletike. V Mozambiku sa takí dali zrátať na jednej ruke. Vyhral názor mladšieho z Craverinhov - Maria bude bežkyňa.

Na majstrovstvách sveta 1993 v Stuttgarte vyhrala zlato i Mercedes. Také auto mala v krajine azda iba ona. Premenila ho na peniaze a zariadila byt pre celú rodinu. "Konečne sme mali koberec," spomína na svojej internetovej stránke Mutolová, ktorá prežívala ťažké časy. V deväťdesiatom prvom jej zomrela mama na maláriu, o mladšie sestry sa starala so sesternicou Catarinou. Otca vtedy už nemala.

V roku 2003 získala v Zlatej lige milión dolárov. Dovtedy bola jediná, ktorá sa o víťazný jackpot nedelila. Iba ona vyhrala všetkých šesť pretekov prestížnej súťaže.

Myslí aj na Peking 2008

Ihneď sa vyrojili otázky, čo s toľkými peniazmi. Afričanka sa ukázala ako vzácna duša: "V mojej krajine nevie 72 percent žien písať ani čítať. Deti nemajú dobré podmienky na šport," neváhala s odpoveďou ani sekundu. Pritom nezanevrela ani na futbal. Podporuje klub Grupo Deportivo Maputo, z ktorého chce mať vlastný mužský i ženský profitím na špičkovej úrovni. Tam poputuje časť milióna cez nadáciu Marie de Lurdes Mutolovej.

Zdôraznila, že problém, ako použiť peniaze, ju netrápil. Stoj čo stoj chcela obhájiť prvenstvo z OH v Sydney. Plány v Aténach, ani o rok na MS v Helsinkách jej nevyšli. Trápila sa s doráňaným svalstvom.

V Moskve sa novú majsterku sveta pýtali na časy na hranici 1:56 min. Osobný rekord si Mutolová zabehla ešte v roku 1994 v Zürichu - 1:55,19 min., pod dve minúty bežala dovedna 170-krát. "Pre mňa je to zatiaľ méta z inej planéty. Bavme sa o dvoch minútach, ale predovšetkým o zdraví. Ak vydrží, môžem si znovu klásť veľké ciele. Teraz sa cítim veľmi silná. Pekinská vízia je síce odvážna, ale, uznáte, stojí za to nad ňou uvažovať, aj ju uskutočniť," zdôraznila Mutolová.

Najúspešnejší z halových MS