Ako prežil takmer päť posledných rokov Slobodan Miloševič vo väzení? Väzňa číslo 39 trápilo zdravie, ale nebolo to isto z drsných podmienok a tvrdých strážnikov. Väznica medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu ponúkala ten najvyšší štandard. Cela Slobodana Miloševiča pripomína skôr vysokoškolský internát, kde mohol počúvať cédečká Franka Sinatru, sledovať televíziu či rozprávať sa s ďalšími obvinenými z vojnových zločinov.

Obyčajný deň sa začínal raňajkami, potom sa o 8.30 otvorili dvere cely. Väzni mali 12 hodín na voľný pohyb po budove. Mohli sa navzájom navštevovať v celách, zabávať sa pri stolových hrách v spoločnej miestnosti. Denne mali nárok aj na hodinovú prechádzku vonku.

Podľa mnohých kritikov to bola skôr luxusná hotelová klietka. Cela tri krát päť metrov, ktorej nechýbala toaleta, sprcha, kávovar a šatník. Miloševič mal prístup k internetu, mohol pozerať srbskú televíziu, stretávať sa s ostatnými obžalovanými (teraz ich tam bolo 47), telefonovať manželke Mirjane.

V knižnici si mohol pripravovať svoju povestne arogantnú obhajobu. Podobne ako ostatní väzni si mohol sám variť a objednať si tlač, akú chcel. Nebol to komfort luxusnej belehradskej vily, ale rozhodne to bolo lepšie ako tvrdá belehradská cela bez okna. Ročná prevádzka stojí sedem milión eur.

K zamestnancom väznice sa vždy správal slušne a nerobil žiadne problémy. Napriek veľmi dobrému zaobchádzaniu viacero väzňov trpí depresiami. Stratu slobodného života ťažko znášal aj Miloševič. Život bez manželky, s ktorou strávil celý život, a bez moci, na ktorú si tak zvykol, to muselo byť pre pyšného "Sloba" asi najhoršie.

Autor: rek