BRATISLAVA – Slováci čoraz viac obľubujú nákupy v supermarketoch – nakupuje tam už štvrtina ľudí. Ale obavy, podľa ktorých mali zahraničné reťazce prevalcovať domáce prevádzky, sa zatiaľ nepotvrdzujú – polovica zákazníkov zostáva stále verná klasickým menším obchodom a samoobsluhám.
Trnavská radnica je napríklad presvedčená, že mesto sa nevyľudňuje, hoci tam majú tri supermarkety a jeden hypermarket, väčšinou v okrajových štvrtiach. „V strede mesta naďalej fungujú aj klasické predajne a ľudia tam bežne nakupujú,“ tvrdí hovorca primátora Trnavy Pavol Tomašovič. „Na začiatku sa síce ozvali drobní predajcovia, že im v centre klesli zisky, ale skrachovali iba tí, ktorí mali problémy aj predtým.“
Väčšina radníc je voči obchodným reťazcom ústretová. Primátor Nových Zámkov Ondrej Csanda hovorí: „Má to dobrý vplyv na ceny. Budeme len radi, ak tu bude vyššia konkurencia.“ Jeho mesto má rozrobené tri-štyri nové ponuky, aby k doterajšiemu jednému supermarketu pribudli ďalšie.
Zväz obchodu vidí situáciu inak. Poukazuje najmä na odstrašujúci príklad Žiliny, kde je vraj neúnosná tlačenica dvoch hypermarketov, klasického obchodného domu a troch supermarketov, čo odlákalo nakupujúcich z centra. Iné hlasy – aj obchodníkov – však pripúšťajú, že práve príklad Žiliny je výnimočný, lebo tam sa agresívne reťazce snažili viac než inde lobovať aj finančne.
Mestá majú podľa obchodníkov málo peňazí, a to zásadne ovplyvňuje ich vyjednávanie so zahraničnými obchodníkmi. „Mestá sa takto snažia prilákať financie do svojho rozpočtu. Nezaujíma ich názor stavovských organizácií v regióne. Mestá naberú ponuky, aby si splatili dlžoby a zabezpečili rozvoj. Ale to je krátkozraké a bude to mať ďalekosiahle dôsledky,“ hovorí Miroslav Bajtoš zo Zväzu obchodu. Zväz je presvedčený, že centrá miest sa o 4-5 rokov začnú viditeľne vyprázdňovať. (ru)
