BRATISLAVA – Hudba, ktorá sa na nás valí z každého rohu, nie je zadarmo. Za púšťanie rádia či už v reštaurácii, fitnescentre, taxíku alebo na trhu vyberá poplatky Slovenský ochranný zväz autorský.

„Pri svojich obchodných činnostiach používajú dielo autora, zákazníkom ním spríjemňujú pobyt vo svojich pobočkách,“ hovorí právnička zo Slovenského ochranného zväzu autorského pani Lenčová.

Nejde o koncesionársky poplatok, ktorý sa platí rozhlasu, je to akási mzda umelcom za šírenie ich diela. Ochranný zväz vybrané poplatky rozdelí medzi umelcov vo forme tantiém a ponechá si províziu.

„Máme inšpektorov, ktorí chodia do terénu a kontrolujú,“ povedala Alžbeta Šporerová zo SOZA.

Ak zistia, že niekto hudbu púšťa a neplatí, upozornia ho a pošlú mu faktúru. S vymáhaním malých poplatkov má SOZA problémy – napríklad spoločnosť s tromi autobusmi musí platiť ročne za rádio len 420 korún, ak nezaplatí, je to len priestupok. „Často to dopadne aj tak, že pokutu pri priestupku zaplatia, ale poplatok nie,“ hovorí Lenčová. Väčšia spoločnosť po podaní žaloby na súde väčšinou podľahne a zaplatí.

„Často sa búria starostovia, ktorí odmietajú platiť za obecné rozhlasy. Tvrdia, že je to jediný komunikačný prostriedok, ktorým sa prihovárajú občanom,“ hovoria v SOZA. Podobne je to aj s niektorými malými obchodmi či vzorkovňami, kde je pustené rádio. „Hovoria, že sú to ich kancelárie. Ale aj tam chodí verejnosť,“ hovorí právnička Šporerová. Pri hotelových izbách či ubytovniach sa majitelia odvolávajú na to, že izba nie je verejný priestor.

„O ničom takom neviem,“ hovorí nejeden taxikár, „koncesionárske poplatky firma platí,“ tvrdí, no po vysvetlení, že tieto poplatky sú niečo iné, dodáva, že on rádio nepočúva a vypne ho. Podobne to bolo aj v blízkom pohostinstve neďaleko bratislavskej železničnej stanice. „Máme to zapnuté, len aby sme to počuli my,“ hovorí čašníčka a jej kolega rádio ihneď stíši. MIRKA HOROBOVÁ