Oscarová kategória najlepšieho zahraničného, teda presnejšie neanglicky hovoreného filmu je asi najzvláštnejšia zo všetkých. Mnohé krajiny na ňu túžobne upierajú zrak, uspokojená však môže byť vždy iba jedna. Nasledujú v nej obrovské oslavy, zatiaľ čo vo zvyšku sveta sa na tento film potichu zabudne. Bude tohtoročný víťaz výnimkou?

Šance juhoafrického filmu Tsotsi na prežitie sú o to väčšie, že Južná Afrika je súčasťou anglofónneho sveta, takže marketingové páky môžu zabrať oveľa účinnejšie. Napríklad v Londýne sa na jeho propagácii mimoriadne aktívne podieľa tamojšia juhoafrická komunita, vďaka ktorej už azda každý počul, že tamojšia kinematografia je v rozkvete a Tsotsi nie je ojedinelá výnimka, ale ďalší produkt silnej generácie autorov.

Rovnomenná literárna predloha tohto filmu vznikla už v roku 1980. Je to jediná próza dramatika Athola Fugarda, ktorá sa v čase vzniku dočkala skôr výsmechu než ocenenia. Film je však situovaný do súčasnosti, pretože svet je podľa režiséra a scenáristu Gavina Hooda už otrávený zo stereotypného spájania jeho krajiny s ničím iným len s apartheidom a bolo načase pohnúť sa dopredu. Politické reálie naozaj nehrajú dominantnú úlohu, príbeh gangstra, ktorého malé dieťa privedie na iné myšlienky, sa mohol odohrať v juhoafrickom slume, ale aj kdekoľvek inde.

Tsotsi je nomen omen. Toto slovo nie je konkrétnym menom, ale miestnym výrazom pre označenie zločinca. Mladý hrdina skutočné meno skrýva aj pred členmi svojho gangu (jeden sadista, jeden intelektuál a jeden dobrák), je to freudovská postava prenasledovaná prízrakmi vlastného detstva, ktorým film trochu kŕčovito prepletá hlavnú líniu rozprávania.

Prvých pätnásť minút film programovo buduje zhnusenie nad brutálnym Tsotsim, aby zvyšný čas vrhol všetku energiu na jeho ľudskú záchranu. Mladý gangster totiž spolu s autom nechtiac ukradne aj malé dieťa na zadnom sedadle. Motív muž - dieťa je dobre známy z mnohých filmov, zvyčajne pochybnej úrovne, akými sú napríklad nemecké rodinné komédie. Aj táto snímka často nebezpečne balansuje na hranici gýča, kam ju zaviedol už samotný námet, ktorý je moralizovaním o náprave zlého muža. Dajte tam deti a psy, vysmievajú sa cynici filmom, ktoré chcú publikum dojať k slzám. Tsotsi obsahuje oboje.

Napriek príšerným sociálnym podmienkam, v akých hlavné postavy žijú, nechýba ani zvyčajné estetizovanie chudoby. Jej vrcholom je mladá vdova, ktorú Tsotsi prinúti, aby pravidelne dojčila unesené dieťa. Je mladá, krásna, hrdá a dokáže dôstojne vyžiť z predaja ozdôb, ktoré si vlastne nik nekupuje. Na zdrsnenie celého dojmu je vo filme niekoľko násilných scén, vražda, prenasledovanie chromého muža a dráma rodiny uneseného dieťaťa, energiu ešte navodzuje hudobná zložka.

Tohtoročného Oscara za najlepší film prekvapivo (nie však pre tých, ktorí ho videli) získal Crash, rozprávajúci o rasovom napätí v Los Angeles. Je to dosť nehollywoodsky film založený na malých dusných situáciách, vyhýbajúci sa sentimentu. Porotcovia si to vynahradili v inej kategórii - hodnoty oceňované na filme Tsotsi majú k tradícii Hollywoodu až prekvapivo blízko.

Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn