štvorcových (Slovensko má 48 845 km štvorcových). Južná Kórea a Japonsko sú si v mnohom veľmi blízke. Máme príbuznú kultúru, spoločenský systém, metódy podnikania, spôsob správania a aj vzhľadom sme si podobní. Máme však rozdielny jazyk a písmo.
Poznáte kórejský televízny kanál Arirang, ktorý sa dá sledovať aj na Slovensku? My so ženou ho radi pozeráme. Zaujíma ju životný štýl, lebo keď sledujeme rodinné seriály v kórejskom jazyku s anglickými titulkami, vždy hovorím, že ich zvyky a postoje sú veľmi podobné našim, japonským. Vďaka tomu viem predpokladať, ako sa kto z protagonistov seriálu v určitých situáciách zachová, čo pri európskych drámach (a aj v každodennom živote) niekedy nedokážem tak rýchlo odhadnúť.
Od čias vojny nebol vzťah medzi Južnou Kóreou a Japonskom dobrý. Južná Kórea mala na Japonsko veľmi ťažké srdce. Až do roku 1998 tam bolo napríklad zakázané premietať japonské filmy a vysielať japonské piesne. Ľudia oboch krajín však najmä za posledných päť rokov vynaložili veľa energie na vylepšenie vzťahov a teraz sú lepšie ako kedykoľvek predtým.
Takže títo naši susedia prichádzajú na Slovensko. Povedal by som, že pre Slovákov sú absolútne novou ázijskou vlnou. Sú slušní, najmä v biznise veľmi seriózni, šikovní a sú to perfekcionisti. Predpovedám, že Slovensku prinesú veľa vysokokvalitných vecí. Ale veci nie sú všetko, a tu sa dostávam k tomu, o čom chcem písať.
Ľudia z Južnej Kórey sem prišli pracovať, obchodovať, robiť biznis. Neprišli preto, že si tu našli životného partnera, alebo by tu chceli študovať. Práve preto sa nebudú usilovať integrovať do slovenskej spoločnosti, ako sa o to naopak pokúšam ja, lebo som sa tu oženil a chcem tu žiť. Títo ľudia sú tu pracovne, mnohí dočasne, preto potrebujú svoju vlastnú kultúru, ktorá im prináša pohodlie. Potrebujú stravu, na akú sú zvyknutí, takže otvoria kórejské reštaurácie. Budú si variť aj doma, preto otvoria obchod s kórejskými potravinami. A možno vznikne aj kórejské mestečko, pretože prídu s rodinami a deťmi.
Juhokórejská automobilka prinesie slovenskej ekonomike úžitok. Veď na to ju Slovensko do svojej krajiny zavolalo. Slováci, ktorým bude prítomnosť kórejskej automobilky osožná, dá im prácu, budú Kórejčanom iste naklonení. To, čoho sa ja trochu obávam, sú reakcie ľudí, ktorí prítomnosť Kórejčanov nebudú vnímať ako osožnú.
Mám na to jeden príklad z Austrálie. Na východnom pobreží leží turistické mestečko Cairns s nádhernými plážami, koralovými útesmi, dažďovým pralesom a tropickou klímou. Vyhľadávané miesto japonských turistov, ktorých sa tam počas roka vystrieda viac, ako je miestnych obyvateľov. Niektorí tú záplavu turistov nenávidia. Počul som rozličné názory: "Všetky obchody zvýšili ceny, pretože Japoncom je jedno, koľko míňajú." "Prečo sa mám v mojom meste každý deň pozerať na tlupy japonských turistov?" Čo je však zaujímavé, japonskí turisti netušia, čo si o nich miestni ľudia myslia. Všetci Japonci, ktorí boli v Cairns, hovoria: "Austrálčania sú takí milí a priateľskí!" Tí milí Austrálčania sú však vodiči autobusov s japonskými turistami, potápačskí inštruktori či zamestnanci hotelov, slovom ľudia, ktorí pracujú pre turistov. Bolo by teda čudné, keby k nim neboli pozorní.
Vychádzajúc z tohto príkladu si myslím, že aj Juhokórejčania, ktorí začínajú život na Slovensku, berú ako samozrejmosť, že sú tu vítaní. Bez toho, aby mali akékoľvek pochybnosti, vyberú sa do nočných ulíc Žiliny. Sú to Ázijčania. Vyzerajú inak. A tunajší ľudia nie sú veľmi zvyknutí na cudzincov prichádzajúcich odinakiaľ než z Európy. Zdá sa vám, že myslím príliš dopredu? Obávam sa, že nie. Viem, že niektorí domáci budú vnímať novú vlnu ľudí z Ázie s nevôľou. Len dúfam, a pevne verím, že voči nim nebude nikto agresívny. Slovensko ich sem predsa pozvalo!
Autor: MASAHIKO
