Obraz ostrova Rujana sa v polovici februára, po tom, čo sa u uhynutých labutí zistil smrteľný vírus H5N1, zmenil. Turistov potulujúcich sa na plážach vystriedali veterinári a epidemiológovia v bielych ochranných odevoch a ostrov začali obliehať novinári.
Turisti na rozsiahlych piesočnatých plážach, na potulkách národným parkom Jasmund, s fotoaparátom pred bielymi vápencovými skalami či na výlete na maják na Mys Arkona. Typická pohľadnica z najväčšieho nemeckého ostrova Rujana sa v posledných týždňoch drasticky zmenila. Obľúbená turistická destinácia si v bulvárnych médiách vyslúžila titul Ostrov smrti.
Ostrov Rujana nie je neznámy ani nám. Kedysi tam pravidelne chodievali organizované masy Čechov a Slovákov s poukazmi ROH (Revolučné odborové hnutie). Čo znamenali Zlaté piesky pre Bulharov či Balaton pre Maďarov, to bola Rujana pre východných Nemcov. Aj komunistický blok mal svoje turistické perly.
Od pádu berlínskeho múru však prešlo sedemnásť rokov a najväčší nemecký ostrov nechal komunistické časy dávno za sebou. Dnešné služby i ceny nemajú s netrhovým socializmom nič spoločného a Rujana je vyhľadávaným miestom domácich i zahraničných turistov. Vychutnávajú si pobyt na ostrove obklopenom zo všetkých strán Baltským morom, užívajú si niekedy až sto slnečných dní v roku,
580-kilometrové pobrežie, pláže i kúpeľnú architektúru miest. Čechov a Slovákov je tam už pomenej. Možno aj preto, že ceny zodpovedajú dobe. Týždňový pobyt v trojhviezdičkovom apartmáne vyjde v marci na viac ako 18-tisíc korún, počas sezóny na takmer 30-tisíc.
Mŕtve vtáky sú tu každý rok
Tento rok sa na Rujane začal celkom obyčajne. Aj tentoraz sa na plážach objavili telá mŕtvych vtákov. Každý rok ich na ostrove prezimujú státisíce. Len na polostrove Wittow ich ostáva viac ako stotisíc. Konca zimy sa mnohé nedožijú. Zomierajú na vysilenie, od hladu alebo zamrznú. Patrí to ku koloritu ostrova.
Dve labute, ktoré našli 14. februára, však zahynuli na niečo iné. Mali v sebe smrteľný vírus H5N1. Ostrov Rujana sa vďaka nim stal epicentrom obávanej choroby dneška - vtáčej chrípky.
Za niekoľko dní sa obrázok turistického raja zmenil. Turistov potulujúcich sa na plážach vystriedali veterinári a epidemiológovia v bielych ochranných odevoch. Ubytovali sa tu vojaci Bundeswehru a ostrov začali obliehať nemeckí i zahraniční novinári. To bolo niečo nové pre miestny úrad.
"Prvé dni boli najhoršie," spomína pre Süddeutsche Zeitung Carina Schmidtová, tlačová hovorkyňa. Päťdesiat novinárov a fotografov na tlačovej konferencii ešte nemala, musela si však zvyknúť. Prispôsobiť sa musela aj krajinská radkyňa Kerstin Kassnerová. Na rozhovory a telefonické otázky si musela denne vyhradiť aj niekoľko hodín. "Dohady by nikomu nepomohli. Bolo najlepšie podávať informácie z prvej ruky," hovorí Schmidtová.
Aj domáci na Rujane si museli zvyknúť na iný typ hostí. Namiesto rád, čo sa na ostrove oplatí vidieť, odpovedali na otázky, či nemajú strach z vtáčej chrípky.
Ostrov Rujana sa stal pre Nemcov i okolitý svet synonymom nákazy. Každým dňom tu pribúdali nové prípady a objavila sa aj nakazená mačka. Prvý prípad cicavca v Európe s vírusom H5N1. Jej majiteľ je dodnes v karanténe.
Panika v krajine
Zábery a fotografie z likvidácie vtákov a hydiny na Rujane spôsobili v krajine paniku. Reštaurácie a obchodíky s občerstvením stiahli zo svojej ponuky pochúťky z hydiny a Nemci na niektorých miestach vykúpili všetky zásoby Tamiflu - lieku, ktorý by mal vtáčiu chrípku zdolať.
Obyvatelia Rujany majú za to ťažké srdce na novinárov. Časť médií sa síce snažila nešíriť paniku a kritizovala hlavne pomalú reakciu miestnych politikov, bulvárne médiá však šťavnatému sústu neodolali. Najčítanejší bulvárny denník Bild označil Rujanu titulom Ostrov smrti. S tým budú miestni ešte chvíľu bojovať.
Niektorí odborníci dokonca označili nakazené vtáky za menší problém než ľudí, ktorí šíria paniku. "Najväčším rizikom sú teraz novinári," povedal pre Financial Times Deutschland Thomas Mettenleiter, prezident Inštitútu Friedricha Loefflera, ktorý vyšetroval mŕtve vtáky v spolkovej krajine Mecklenbursko-Predné Pomoransko.
Tvár Rujany - chovateľ v čižmách
Ako rýchlo sa dokáže turistický ostrov zmeniť, vie najlepšie opísať Holger Kliewe z Mursewieku. Ekologický chovateľ husí a kačíc sa stal zo dňa na deň mediálnou tvárou Rujany. Jeho usadlosť leží len 800 metrov od miesta, kde našli prvé nakazené labute. Hneď v ten deň rozdal desiatky rozhovorov. V okolí jeho usadlosti si televízne štáby ZDF, RTL či N24 rozložili svoje satelity, aby mohli nepretržite vysielať. Po nich prišli novinári z rádií i tlačových médií. Takmer všetci sa pýtali na to isté a mali rovnakú prosbu. Aby si pán Kliewe obliekol nepremokavý kabát a gumové čižmy a hovoril o strachu z vtáčej chrípky.
Pán Kliewe prišiel o celý svoj chov kačíc a husí. Dvetisíc kusov musel nechať utratiť. Roky jeho práce zlikvidovali muži v bielych ochranných odevoch za tri hodiny. Za každé uhynuté zviera dostal Holger Kliewe päť eur a desať centov. Prijal to ako nutnosť.
"Husi a kačky sme chovali v tesnej blízkosti vody a od divokých husí, kačiek a labutí ich delil iba plot. Nebolo inej voľby," povedal zmierene do televíznych kamier. Aj preto ho oslovovali ďalší novinári, nielen z Nemecka, ale aj okolitých krajín. Stal sa príkladom, ako by si mali chovatelia zachovať zdravý rozum v ťažkých časoch.
Musíme prežiť
Šťastím v nešťastí pre pána Klieweho je, že nežije iba z chovu husí a kačiek. Vlastní niekoľko apartmánov a kone, na ktorých môžu jeho hostia a turisti jazdiť. Desiatky rozhovorov sa snažil využiť aj na reklamu a pozýval vystrašených turistov na lákavú dovolenku na Rujane, s pitím a jedlom, čo hrdlo ráči. Už teraz sa snaží rozmýšľať, čím nahradí príjmy z vybitého chovu. Jeden nápad vraj je už istý. Nepremokavý kabát, ktorý si už automaticky obliekal pri každom poskytnutom rozhovore chce dať do dražby - cez internet.
Podobné starosti, ako má pán Kliewe, dnes trápia väčšinu z takmer 75-tisíc obyvateľov ostrova. Mnohé rodiny tu žijú z turistiky a musia rátať so stratami. Prví turisti už dovolenku na Rujane vzdali a niekoľko cestovných kancelárií muselo zaplatené zájazdy stornovať. A to napriek tomu, že v prípade vtáčej chrípky negarantujú svojim klientom vrátenie peňazí. Strach z nákazy je väčší.
Veľké dlhy a strach turistov
Pre Rujanu je to ťažké obdobie. Už v terajšom návrhu rozpočtu je diera sedem miliónov eur. "Teraz to bude určite ešte viac," vzdychá krajinská radkyňa Kerstin Kassnerová pre Spiegel Online. Miestne úrady predbežne rátajú s miliónom eur, ktoré si vyžiadala katastrofa. Len pre 90 spolupracovníkov technických služieb musia rátať so sumou medzi 30- až 50-tisíc eur na deň. A to ešte musí niekto zaplatiť asi 370 vojakov Bundeswehru, ktorí viac ako dva týždne pomáhali na ostrove odstraňovať následky nákazy.
Hodina letu helikoptéry stojí 900 eur a za jeden vojenský ťahač sa platí 600 eur za 60 minút. A to hovoríme o niekoľkých dňoch nepretržitej prevádzky. Rujana dúfa, že mastný účet zatiahne spolková krajina Mecklenbursko-Predné Pomoransko, tí však už krízovému štábu na Rujane odkázali, že si peniaze musia nájsť sami. "Kto si vyžiada posily, musí rátať s tým, že ich aj zaplatí," povedal hovorca ministra poľnohospodárstva Mecklenburska-Predného Pomoranska.
Rujana sa spolieha na pomoc svojej silnej ochrankyne. Koncom februára navštívila postihnutý ostrov spolková kancelárka Angela Merkelová. Oficiálne nie ako šéfka nemeckej vlády, ale ako poslankyňa volebného okresu, kam patrí aj Rujana. Prišla na niekoľko hodín, aby sa stretla so zástupcami krízového štábu a turistického priemyslu a na mieste zistila, ako sa veci majú. Jej prísľub pomoci má váhu a miestni dúfajú, že ostrovu pomôže finančne sa spamätať.
Napokon, v podobných krízových situáciách bol štát veľkorysý. Pri katastrofálnych záplavách v lete 2002 zaplatila nasadenie Bundeswehru federálna vláda. Hoci vtedy bolo tesne pred parlamentnými voľbami a zaplavené oblasti sa stali súčasťou predvolebnej kampane. Na Rujane všetci dúfajú, že to tak bude aj v ich prípade. Voľby-nevoľby.
Boj o stratených klientov
Jedno obdobie má zrejme nemecký ostrov za sebou. Po vyše dvoch týždňoch armáda zlikvidovala podozrivé chovy vtákov, očistila stovky kilometrov pobrežia a takmer 370 vojakov Bundeswehru opúšťa postihnuté územie. Na jedinom priechode na ostrov Rujana sa prestali tvoriť zápchy, ktoré svojho času znamenali aj trojhodinové čakanie potrebné na dezinfekciu automobilov. Zakázané trojkilometrové pásmo od miesta nálezu nákazy i ochranné desaťkilometrové pásmo bude fungovať už len niekoľko dní, potom by mali hygienici kontrolu vyvážaného tovaru ukončiť.
Teraz čaká ostrov ťažšia úloha. Musí získať späť stratenú dôveru svojich klientov.
o o o
Rujana sa z katastrofy určite otrasie. Pre miestnych je dôležité, aby to netrvalo dlho. Potrebujú z niečoho žiť už dnes a zajtra. A tak znižujú ceny a vymýšľajú nové lákadlá pre turistov. Na webovej stránke ostrova pribudli k tipom na pamätihodnosti a atrakcie ostrova informácie o vtáčej chrípke. Dočítate sa tu, či sa môžu turisti nakaziť, či sa môžu po ostrove voľne pohybovať, či sa tam môžu ich deti bezpečne hrať a kúpať, alebo sa prechádzať po piesočnatých plážach. Všetci chcú, aby sa turisti vrátili už počas veľkonočných sviatkov.
Možno by ostrovu mohli pomôcť novinári, ktorí týždne šírili alarmujúce zábery a odstrašujúce správy o nových prípadoch nakazených vtákov. Aspoň to mnohí z nich sľúbili pánovi Kliewovi. Ten na záver každého rozhovoru pozýval turistov, aby si prišli ostrov užiť a sami sa presvedčiť, že im nič nehrozí. Vtedy na podobné výzvy nebol čas a väčšina novinárov Kliewovu výzvu neuverejnila. Možno časom.
Vyše dvoch týždňov likvidovala armáda podozrivé chovy vtákov a čistila od uhynutých vtákov stovky kilometrov pobrežia.
Ostrov Rujana (Rugen) na severe Nemecka sa stal pre Nemcov i okolitý svet synonymom nákazy. Po desiatkach nakazených vtákoch sa tu objavila aj nakazená mačka, ktorá tiež uhynula. Prvý prípad cicavca v Európe s vírusom H5N1.
Pláže na ostrove Rujana bývajú každé leto plné dovolenkárov. Tento rok ich bude asi menej. Mnohí už zaplatené pobyty zrušili.
