Majitelia autobusových spoločností v Čechách zo svojich autobusov hromadne odmontúvajú rádiá, pretože za púšťanie hudby v autobuse, čo sa považuje za verejnú produkciu, odmietajú platiť.
Aj na Slovensku sa za počúvanie rádia v autobuse platí – 140 korún ročne za rádio, za video či televízor 160. Poplatky vyberá SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský a peniaze idú hudobníkom, ktorých hudba sa hrá.
Firmy za autobusy viac-menej platia, nechcú platiť skôr malé predajne, hotely za rádio na izbách, či starostovia za obecný rozhlas.
Šírenie hudby vo vlaku vyjde ročne na 1000 korún, v lietadle na 2000 korún. Podľa cenníka platia krčmy či diskotéky, záleží na veľkosti podniku. Aj bufet, pri ktorom sa niekto pristaví na párok v rožku, musí platiť 300 korún ročne.
Pustený rádioprijímač či magnetofón do ampliónu na jarmoku či vianočnom trhu vyjde oveľa drahšie – 4000 korún na deň.
Ak v taxíku jazdia klienti a hrá v ňom hudba, do pokladnice SOZA by sa malo odviesť 60 korún mesačne. Ak hrá hudba na toalete v podniku či v obchodnom dome, majiteľ musí zaplatiť ročne 500 korún. Zadarmo nie je ani hudba v telefónnych linkách, ktorú počuť pri prepájaní. Desať účastníckych liniek vyjde na 100 korún mesačne.
„Máme svojich inšpektorov, ktorí chodia do terénu a kontrolujú,“ povedala Alžbeta Šporerová zo SOZA. Najčastejšie zamieria na diskotéky či rôzne veľké podujatia – festivaly, veľtrhy, na ktorých môže hudbu počúvať veľký počet ľudí.
