Geneticky modifikovaná kukurica vyzerá, ako keby bola normálna.
FOTO - REUTERS
BRATISLAVA - Už túto jar možno zasadia slovenskí farmári po prvý raz geneticky upravenú kukuricu, ak im to nik nezakáže. Miluše Kusendová, hovorkyňa firmy Monstanto, ktorá kukuricu dodáva, tvrdí, že naši farmári "majú záujem o túto technológiu".
Greenpeace na Slovensku požiadal inšpekciu životného prostredia, aby vydala zákaz na pestovanie tejto kukurice a odvoláva sa na nové dôkazy, že je nebezpečná. Vedci z Maďarskej akadémie vied vraj objavili, že pozmenené gény v kukurici, ktoré ju majú chrániť pred škodcami, vylučujú nebezpečné toxíny.
Štúdiu o negatívnom vplyve kukurice zverejnili v Maďarsku vo februári a tamojší ministri životného prostredia a pôdohospodárstva ju na jej základe zákazali pestovať.
Kukurica obsahuje gény, ktoré sa používajú v postreku proti škodlivej vijačke. Maďarský vedec Béla Darvas tvrdí, že podľa ich výskumu si škodcovia vyvinuli odolnosť proti tomuto génu a že okrem toho toxín v génoch kukurice ohrozuje aj iné živočíchy. Navyše, ostáva v strnisku na poli aj po žatve.
Kusendová sa bráni, že geneticky upravenú kukuricu povolila Európska únia a každá krajina, ktorá jej pestovanie zakáže, musí potvrdiť existenciu nových dôkazov o jej škodlivosti. Kukuricu podľa nej pestuje Španielsko, Portugalsko, Nemecko aj Francúzsko.
Martina Badidová z Greenpeace je presvedčená, že práve maďarský výskum je novým dôkazom a verí, že naše ministerstvo životného prostredia vydá zákaz "dovozu kukurice na Slovensko". Taký zákaz vydalo Grécko, Maďarsko a Poľsko.
Podľa Tatiany Horeckej z inšpekcie životného prostredia sa budú podnetom Greenpeace zaoberať. Podobný podnet dostali už aj vlani, ale vtedy takúto kukuricu na Slovensku ešte nikto nepestoval.
(haj)
Demokracia po švajčiarsky - ako dopadla kukurica
Švajčiarska ambasáda premietla slovenským poslancom i odborníkom politický triler, dokumentárny film Kukurica v parlamente. Ukázal, ako v praxi funguje švajčiarska demokracia. Išlo o zákon, ktorý mal zakázať pestovanie geneticky upravených rastlín.
Takmer dva roky sledovali filmári poslancov jedného výboru aj dianie v pléne. Film ukázal, ako sa počas neverejných rokovaní výborov rodia koalície, ale aj ako sa taktizuje a presviedča.
"Nie je to o hľadaní pravdy, často ide o to, uhádnuť, kto aký názor zastáva," pripustil profesor Jacques Neirynck, bývalý poslanec a jeden z protagonistov filmu. Ako kresťanský demokrat v strede politického spektra bol práve on jazýčkom na váhach.
Médiá nemajú prístup priamo na rokovanie výborov, čo síce podľa Petre Bieriho vyzerá "nedemokraticky", ale poslanci sú zasa slobodnejší vo vyjadrovaní.
Poslanec Johannes Randegger vysvetlil, že vo Švajčiarsku sa rodia koalície nie podľa parlamentnej väčšiny, ale podľa konkrétnej témy. Aj preto je výsledok hlasovania vždy veľmi napínavý. Švajčiarski poslanci v rozprave otvorene priznávajú, že zastupujú istú záujmovú či lobistickú skupinu.
Parlament napokon po mesiacoch dohadovania zákaz neodhlasoval. Švajčiari však o zákaze hlasovali napokon aj v referende a obyvateľstvo malo iný názor ako poslanci - hlasovalo za zákaz.
Slovenský poslanec Miroslav Maxon, ktorý sa na premietaní filmu zúčastnil, ocenil švajčiarsku demokraciu. Upozornil aj na to, že kým rokovanie švajčiarskeho výboru trvalo 12 mesiacov, u nás trvá často len 12 minút. (zu)
