Aj verejnosť protestuje proti predaju prístavov dubajskej spoločnosti, konkrétne pred vstupom do prístavu v Miami na Floride. FOTO - ČTK/AP |
Predaj šiestich prístavov arabskej firme Dubai Ports sa stal v Amerike politickou témou okamžite. Najnovšie preto vznikajú rozbroje aj medzi prezidentom a jeho republikánmi. Prístavy sa pridali k nezhodám okolo odpočúvania a doteraz verní a poslušní republikáni zrazu majú voči svojmu prezidentovi výhrady.
Bushova vláda chce predať šesť prístavov, ktoré zatiaľ spravuje britská firma P&O, arabskej firme Dubai Ports. Ide o obchod v hodnote takmer sedem miliárd amerických dolárov. Proti prebratiu prístavov arabskou firmou sa postavili demokrati a aj niektorí republikáni.
Pri plánovaní predaja Bush určite nepočítal s takýmto odporom. Pravdepodobne sa očakávalo, že predaj prístavov ostane obyčajným, i keď veľmi výnosným obchodom.
Dotačná komisia Snemovne reprezentantov jasne schválila zákon, ktorý by mal predaj prístavov zablokovať. Očakáva sa, že na budúci týždeň zákon schváli celá Snemovňa reprezentantov a následne aj Senát. Ak by Kongres zákon schválil, prezident ho môže vetovať a naznačuje, že sa veto chystá využiť. Za 5 rokov v úrade právo veta nevyužil ani raz. Doteraz sa však do takého veľkého rozporu s vlastnými ľuďmi nedostal.
George Bush predaj prístavov vehementne presadzuje a tvrdí, že ak by Amerike hrozilo čo i len minimálne riziko, nikdy by prístavy nepredal. Demokrati a aj niektorí republikáni nesúhlasia s prebratím prístavov arabskou spoločnosťou. Majú obavy, že krajina nebude dostatočne bezpečná, a to i napriek tomu, že Spojené arabské emiráty sú Bushovým spojencom v boji proti terorizmu.
Odporcovia predaja tvrdia, že brány do krajiny by nemali strážiť cudzinci, už vôbec nie Arabi. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že ani verejnosť s predajom prístavov nesúhlasí.
Okrem otázky predaja prístavov kvári republikánov aj protiteroristický zákon, takzvaný Patriot Act. V utorok definitívne Kongres schválil jeho podobu, ale už sa horlivo diskutuje o pozmeňovacom návrhu zákona. Tŕňom v oku naďalej ostáva možnosť odpočúvania amerických občanov bez predošlého schválenia súdom.
Patriot Act vstúpil do platnosti po útokoch 11. septembra 2001, ale bol len dočasný. Jeho pôvodnú verziu sa natrvalo schváliť nepodarilo, lebo ju demokrati spolu so skupinou republikánov zablokovali. Zdalo sa im, že niektoré opatrenia vyplývajúce zo zákona priveľmi zasahujú do osobnej slobody občanov.
Po ich zmiernení a kompromisoch, ktoré predložili republikáni, nakoniec zákon natrvalo schválili. Demokrati však naďalej chcú klauzulu o odpočúvaní z protiteroristického zákona vylúčiť a pridali sa k nim aj niektorí republikáni.
Bush sa tým dostáva do nepríjemnej situácie, keď ho v dôležitých otázkach nepodržali vlastní ľudia, a to pred doplňovacími voľbami do Kongresu, ktoré budú v novembri.