Podľa tohto zákona môže lekár odmietnuť takúto dohodu len v troch prípadoch:

ak by jej uzatvorením prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie,

ak jeho osobný vzťah k občanovi nezaručuje objektívne posúdenie jeho zdravotného stavu,

alebo ak poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni lekárovo osobné presvedčenie (výhrada vo svedomí).

Zákon zároveň prikazuje príslušnej župe, aby preskúmala dôvody, pre ktoré lekár odmietol uzavrieť dohodu s občanom.

Ministerstvo tak prichádza k záveru, že keď lekár uzavrie dohodu s poisteným občanom, vstupuje tým "do právneho vzťahu medzi poistencom a príslušnou zdravotnou poisťovňou". Z toho vyplýva, že lekár je zo zákona povinný uzavrieť zmluvu s poisťovňou.

Ale aj zdravotná poisťovňa je povinná uzavrieť zmluvu so všeobecným lekárom. Prikazuje jej to zákon o zdravotných poisťovniach. Podmienkou je, aby lekár mal uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti čo i len s jedným poisteným občanom.

Analýza rezortu zdravotníctva počíta aj s tým, keď sa napriek uzákoneným povinnostiam poisťovňa s lekárom na zmluve nedohodne. V takom prípade sa obe strany môžu obrátiť na súd. Ten môže k uzavretiu zmluvy znesvárené strany prinútiť, tvrdí ministerstvo.

Advokát Pavol Cvik pripúšťa, že podľa Občianskeho zákonníka súd môže rozhodnutím nahradiť chýbajúci prejav vôle zmluvnej strany. "Či je to však možné aj pri nedohode medzi lekárom a zdravotnou poisťovňou, je otázka, ktorá si vyžaduje osobitné skúmanie," povedal. (iš)