A bolo z čoho vyberať. "Niet v Poľsku človeka, ktorý by nevidel niektorý z Wajdových filmov. Pre jedných sú hodinou dejepisu, pre ostatných živou históriou a pre všetkých zdrojom veľkých dojmov," hodnotila tvorbu režiséra Nina Terentiew, riaditeľka druhého kanálu verejnoprávnej televízie, ktorý spoluorganizoval súťaž Wajdove Oscary.

Hoci je väčšina jeho filmov úzko spojená s poľskými dejinami, tradíciami a literatúrou, Wajda má vo svojom umeleckom životopise niekoľko dôležitých medzinárodných ocenení. V roku 2000 získal čestného Oscara za celoživotné dielo ako prvý umelec zo strednej Európy, pred pár týždňami ho vyznamenali cenou za odkaz kinematografii na medzinárodnom festivale v Berlíne. Wajda získaval aj ceny na ďalších medzinárodných festivaloch: v Cannes, Benátkach a San Sebastian. Trikrát boli jeho filmy nominované na Oscara.

Pritom začínal ako maliar. Po troch rokoch však rezignoval a zvolil si filmovú cestu. Debutoval filmom Generácia z roku 1955 a už druhé jeho dielo Kanály, venované hrdinom Varšavského povstania z roku 1944, mu prinieslo medzinárodné ocenenie v podobe Striebornej palmy z Cannes. Z tohto obdobia pochádza aj Popol a diamant.

"Ten film na nás pôsobil ako droga," hodnotil jeho význam Miloš Forman. Úspech tohto filmu spočíval v tom, že ako jeden z prvých za železnou oponou ukazoval v pozitívnom svetle ľudí bojujúcich s komunizmom. Wajda pritom vytvoril film na základe románu Jerzyho Andrzejewského, ktorý bol považovaný komunistickým režimom za "nezávadný". Hlavnú úlohu v ňom zohral Zbigniew Cybulski, tragicky zosnulý v roku 1967, ktorému Wajda o rok neskôr venoval snímku Všetko na predaj.

Neskôr sa sústredil na filmovanie významných diel poľskej literatúry. Spomeňme ako príklad Popoly, Svadbu, Zasľúbenú krajinu, ako aj jeho dva posledné filmy Pán Tadeáš a Pomsta. Ďalší medzinárodný úspech priniesli Wajdovi dva filmy z prielomu 70. a 80. rokoch venované povojnovým dejinám Poľska: Človek z mramoru a Človek zo železa.

A ako hodnotili Wajdovu tvorbu účastníci súťaže? Ako najlepšieho herca jeho filmov zvolili spomenutého Cybulského, ako herečku Krystynu Jandu, ktorá debutovala ako novinárka v Človekovi z mramoru. Cenu za najlepší film si odniesla Zasľúbená krajina, príbeh podľa románu W˝adys˝awa Reymonta o podnikaní a mužskom priateľstve medzi Poliakom, Nemcom a Židom, ktorý sa odohráva v Lodži v 19. storočí.

"Chcel by som urobiť ešte film, dva a možno aj viac," hovorí Wajda, jeden z už mála aktívnych starých majstrov filmu. Teraz pracuje nad snímkou o masakre poľských dôstojníkov v Katyni v roku 1940. S touto témou sú spojené aj jeho súkromné spomienky, jedným z popravených bol práve jeho otec Jakub. O jeho význame v živote režiséra môže svedčiť skutočnosť, že aj mladý Andrzej uvažoval o vojenskej dráhe.

V roku 1939 však nebol prijatý na vojenskú strednú školu v Ľvove.

V tom istom období absolvoval skúšky na tú istú školu o rok mladší Cybulski. Našťastie pre poľskú kultúru boli vtedajšie snahy oboch neskôr významných umelcov neúspešné.