Líder Hamasu Ismail Haníja nie je v bezpečí ani po vymenovaní do funkcie palestínskeho premiéra. Stále je možné, že ak Hamas obnoví taktiku samovražedných atentátov, stane sa Haníja cieľom izraelského útoku. Včera to armádnemu rádiu potvrdil izraelský minister obrany Šaul Mofaz.

"Nikto nie je imúnny," povedal Mofaz o Haníjovi, ktorý je na izraelskom zozname teroristov a v minulosti sa ho už pokúšali zabiť.

Hovorca Hamasu Mofazove slová označil za "príklad nehumánnosti sionistického režimu".

Izrael považuje Hamas za teroristickú organizáciu a je presvedčený, že politika cielených atentátov na lídrov teroristických organizácií je napriek riziku civilných obetí efektívna. "Aj jedna z najradikálnejších organizácií, ako je Islamský džihád, si po tom, čo stratí jedného, dvoch kľúčových lídrov, dvakrát rozmyslí, či spácha ďalší teroristický útok," povedal denníku Haarec nemenovaný bezpečnostný zdroj.

Problematické sú civilné obete. V pondelok večer v Gaze zabila izraelská bomba dvoch operatívcov Islamského džihádu, ktorí cestovali v zmrzlinárskom aute. Zabili však aj troch civilistov, z toho dve deti (8- a15-ročné). Podľa denníka Jediot Achronot neskôr strýko jedného z detí zomrel na srdcový infarkt, podľa rodiny spôsobený šokom z útoku. V armáde však prevláda názor, že hoci sú civilné obete tragické, Izrael je vo vojne s terorizmom a vojna to sú aj mŕtvi civilisti.

Izrael obnovil cielené útoky na teroristických lídrov minulý týždeň po tom, čo oblasti na hraniciach s pásmom Gazy niekoľkokrát denne zasiahli palestínske rakety Kassám. Ich dolet sa podľa armádnych zdrojov zlepšuje a mohli by zasiahnuť už aj izraelské mesto Aškelon, kde je sústredených niekoľko zásadných priemyselných objektov. Armáda dostala jasné zadanie: likvidovať dielne na výrobu rakiet, ich výrobcov aj ľudí, čo ich odpaľujú.

V Izraeli prevláda názor, že hnutie Hamas, ktoré sa pokúša zostaviť novú vládu, nebude schopné ani ochotné raketové útoky zastaviť, aj keď v počiatočných fázach sa postará o ich obmedzenie ako dôkaz pre Západ, že je schopný bojovať s militantmi. Problém však je, že Hamas sa tak dostane do priamej konfrontácie s ostatnými teroristickými organizáciami, hlavne s Islamským džihádom a bude musieť Palestínčanom vysvetľovať, prečo bojuje s ľuďmi, ktorí sa usilujú o "palestínsku nezávislosť".

Hamas si hneď rozhneval Fatah

Šance Hamasu zostaviť koaličnú vládu s hnutím Hamas sa zmenšili. Spôsobilo to dramatické prvé pracovné zasadanie palestínskeho parlamentu, ktoré sa skončilo odchodom poslancov Fatahu z rokovacej miestnosti.

Parlament ovládaný Hamasom zrušil zákony prijaté na poslednom predvolebnom zasadaní parlamentu. Vtedy mal väčšinu Fatah. Ten presadil posilnenie právomoci šéfa samosprávy Mahmúda Abbása, ktoré zahrnujú právo veta, právo vymenovať sudcov najvyššieho súdu aj rozpustiť parlament.

Sporom sa bude zaoberať najvyšší súd, na ktorý sa už obrátili poslanci Fatahu.

Podľa analytikov boli zákony nad rámec zaužívaných právomocí šéfa samosprávy, ale sporný je aj spôsob, akým ich Hamas v parlamente zrušil.

Poslanci Fatahu povedali, že kým sa situácia nevyjasní, nebudú do parlamentu chodiť. Denníku Jerusalem Post sa sťažovali aj na to, že Hamas zaviedol v parlamente povinné obedné modlitby a núti zamestnancov parlamentu, aby vypínali mikrofóny členom Fatahu. Šéf frakcie Hamasu v parlamente Mahmúd Zahar povedal, že poslanci Fatahu šíria o Hamase klebety, aby dokázali, že nevie demokraticky vládnuť. (mik)