Správa konštatuje, že "mzdový rozdiel medzi ženami a mužmi je naďalej na neakceptovateľne vysokej úrovni a nejaví významné znaky stierania sa". Slovensko dokonca radí medzi päť krajín, okrem nás Belgicko, Portugalsko, Francúzsko a Nemecko, v ktorých od roku 1999 rodový mzdový rozdiel vzrástol.
Aj keď rovnosť príležitostí a zákaz diskriminácie na základe pohlavia slovenské právne predpisy upravujú na pomerne dobrej úrovni a dosahujú európsky štandard, prax hovorí o niečom inom, vraví sociologička Magdaléna Piscová.
Psychiatrička Jela Maliariková poznamenáva, že drvivá väčšina žien pracuje tam, kde sú relatívne najnižšie platy - v školstve a zdravotníctve. "Určite, keby štát docenil prácu zdravotných sestier, ošetrovateliek a učiteliek, znížila by sa platová priepasť," hovorí.
Andrea Madarasová-Gecková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach napriek tomu rodové rozdiely nedémonizuje. "Je dokonca otázne, či by ich úplná absencia bola lepším riešením."
Ani rovnaké vzdelanie ako má muž, nezaručuje žene rovnaký plat.
U žien s najvyšším vzdelaním je totiž taký istý mzdový rozdiel oproti mužom ako u tých s najnižším vzdelaním.
Napríklad ženy s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa, s titulom napríklad PhD. alebo CSc. v roku 2004 zarábali ani nie 70 percent toho, čo ich kolegovia muži. Piscová to považuje za veľmi zlé.
Podľa Madarasovej-Geckovej pozornosť treba venovať aj predsudkom a "nie vždy stimulujúcim vplyvom výchovy".
Hovorí, že "nie je v poriadku, keď úspechy žien nie sú prezentované rovnako ako úspechy mužov", napríklad, ak zoznam významných absolventov školy pozostáva len z mužov. Ženám tak totiž chýbajú vzory, príklady, že sa to dá.
Madarasová-Gecková povedala, že sú aj ženy, ktoré nemajú ambície rovnať sa mužom, a preto nie je dôvod, prečo by takúto ženu "niekto mal tlačiť ku kariére, keď sa napríklad k svojej plnej spokojnosti realizuje ako manželka, matka, stará mama".
O rodovej rovnosti
* Slovenské ženy, ktoré majú dieťa mladšie ako 6 rokov, spolu so Slovinkami odpracujú najviac hodín do týždňa. Zatiaľ čo Slovenky strávia v práci takmer 40 hodín týždenne, čo je takmer o 9 viac ako európsky priemer, napríklad Holanďanky len asi polovicu. Slovenskí muži, ktorí majú deti, odrobia 42 hodín, čo približne zodpovedá európskemu priemeru.
* Na kratší úväzok pracovalo v Európskej únii 32,6 % žien a 7,4 % mužov. Kým na Slovensku, v Maďarsku, Česku, Litve a Grécku to bolo menej ako desatina žien, v Luxembursku, Belgicku, Veľkej Británii a Nemecku 40 % a v Holandsku až tri štvrtiny.
* Slovensko a Česko majú relatívne najviac mužov s minimálne stredoškolským vzdelaním - asi 91 %. Pokiaľ ide o ženy, Slovensko je s 92 % na 2. mieste, za Slovinskom.
(joč, tasr)
