Okradli ma. O peňaženku, nejaké tie peniaze, ale čo je najhoršie o všetky doklady. Pocit bezmocnosti vo mne striedali záchvaty zúrivosti. Môžem sa teraz poďakovať milému zlodejovi, že sa mi postaral o mesiac zábavy a, veruže, som sa nenudil! Lebo obnoviť si všetky doklady zaberie dosť času. Zvlášť, keď za prepážkou na úrade sedí nejaká veľmi milá tetuška, ktorá dokáže dokonale spríjemniť deň.

Zločin a snaha o trest

Zločin sa odohral na Gymnáziu Tilgnerova v Karlovej Vsi, okres BA IV. Bol to síce pekný deň, ale po zbabranej odpovedi z fyziky a rozbitom nose na telesnej som sa nazdával, že ma už nič horšie postretnúť ani nemôže. Opak bol však pravda. Svoju peňaženku som už nikdy po tej telesnej nevidel. Ako sa to stalo, sa môžem len domnievať. Peňaženka mi bola doslova ukradnutá, aj tá hotovosť, ale čo ma fakt žralo, boli všetky doklady. A tým myslím naozaj všetky. Teda občiansky, karta poistenca, električenka a autobusová karta v jednom, ISIC, preukaz do univerzitnej knižnice a platobná karta.

V každom prípade sa tým už nezaoberám. Zastavil som si krvácanie a počkal som si na koniec vyučovania, aby som okamžite zašiel na políciu. Vtedy som však nebol až taký svetaznalý ako teraz, tak som sa vybral na Okresné riaditeľstvo PZ do Dúbravky, kde mi povedali, že to treba hlásiť v mieste okradnutia. Dobre, vravím si, idem za policajtmi do Karlovky, mysliac si, že ešte sídlia na Janotovej. Z oznamov, čo tam viseli, sa človek dozvie akurát otváracie hodiny výdajne vodičských preukazov kdesi úplne mimo a informácie o euroešpezetkách na Kopčianskej. Ani slovko o tom, že sa obvodné riaditeľstvo presťahovalo. Nepredpokladám, že na Dlháčoch funguje obecný rozhlas, a tak sa to asi šíri len ústnym podaním.

Na druhý deň som už poučený spolužiakmi zamieril na novú adresu na Matejkovu. Potom, ako som čakal asi pol hodiny, prišli ďalší spoluobčania, ktorí boli následne vyzvaní čakať spolu so mnou. Takto prešla ďalšia štvrťhodina nečinnosti. Na vypísanie tlačív nie je k dispozícii nijaký stôl a tlačivá som musel vypisovať na lavičke. Potom nasledovala moja výpoveď a aspoň s dočasným občianskym preukazom a tlačivom o nahlásení krádeže sa mi trocha uľavilo. Síce som si nerobil falošné nádeje, že páchateľa chytia, ale bola to aspoň aká-taká záruka, že za niektoré nové preukazy si nebudem platiť plnú sumu.

Hodiny strávené na úradoch

Ako prvú som si išiel obnoviť električenku. Tam majú úplne supersystém, stačí napísať na malé tlačivo svoje osobné údaje. Teta to hodí do svojho stroja, pozrie si platby a keď sa všetko zhoduje, tak rovno dostanem novú čipovú kartu za malú fotku a poplatok už neviem koľko SK. Otázka pár minút a do diára si môžem dať prvú fajku.

Druhá fajka prišla o chvíľu, keď som si bol zrušiť preukaz v univerzitnej knižnici. Nemal som potvrdenie o návšteve školy, ale aspoň som zabránil zlodejovi požičať si na môj účet nejaké majstrovské dielo literatúry.

V CKM 200 Travel mi povedali, že náhradné ISIC-y posielajú len poštou. Nič to, zaslal som im tlačivo a oni mi na zaslali ISIC.

Väčšia haluz prišla so snahou o novú kartu poistenca. V týchto pohnutých časoch som, našťastie, poistencom Spoločnej zdravotnej, ale na nešťastie majú pobočku v Rači pri vozovni Krasňany, čo je z Karlovky otázka asi tri štvrte hodiny. Čo čert nechcel, nevystriehol som otváracie hodiny. Tak som tú cestu absolvoval ešte párkrát, ale novú kartu som mal. Na moje prekvapenie, odo mňa požadovali zasielať každý rok potvrdenie o návšteve školy.

Najhorší je občiansky

No a nakoniec občiansky. Za bežných okolností celkom normálna a krátkodobá operácia, nie však v mojom prípade. Trochu objasním situáciu. Z celkom prozaických príčin si musím zmeniť trvalé bydlisko. Ale nie som vlastník bytu, kam si idem prihlásiť pobyt, ten je vo vlastníctve mojich starých rodičov. To už, samozrejme, nie je také jednoduché, na to treba výpis z listu vlastníctva, notárom alebo matrikou overený súhlas vlastníkov a asi päť rôznych tlačív.

Rozhodol som sa začať na katastri nehnuteľností. Ten sídli naozaj ďaleko. Kataster ma naučil jednu zásadnú vec. V podmienkach, aké vládnu v slovenskej byrokracii, nestačí prísť o tri štvrte na osem, ak o ôsmej otvárajú. Všetci vedia, že bude nával, tak tam si držia flek už od skorého rána. Veľa času som tam nestrávil, asi len hodinku. Môj brat tam bol minule tri hodiny. Na celom prípade je dojímavé, že ak chce človek ten dokument spôsobilý na právne úkony, tak si musí zacvakať 250-korunový kolok. Ak nechce, dostane rovnaké tlačivo s tou výnimkou, že tam bude mať ešte na dôvažok dopísané: "Výpis je nepoužiteľný na právne úkony". Takýto výpis je vám však na nič.

Notárske potvrdenie je už väčší problém, lebo, žiaľ, obaja starí rodičia sú imobilní a výjazdová notárska pohotovosť môže fungovať ešte tak v Bratislave, ale nie v Lozorne. Priviezť pani matrikárku domov dá dosť práce.

Zatiaľ sa, samozrejme, lehota platnosti môjho dočasného občianskeho poriadne skrátila a bolo treba konať!

Išiel som na OR PZ BA II. Prišiel som však o pol dvanástej, stránkové hodiny sa končili o dvanástej. Dostal som päť tlačív na vyplnenie. Vyplňovanie všetkých týchto dokumentov mi zabralo asi dvadsať minút, pani spoza okienka stihla však už dávno označkovať posledného, čo sa dostane na rad. Bolo 12.03, keď by som sa teoreticky mohol dostať na rad. Ale nie, pani je neúprosná. Nepresvedčím ju ani tým, že sa mi končí platnosť dočasného občianskeho. Na to, že je len 12.03 a ak ma už nevezme, musím si ho ísť znova vybaviť do Karlovky, odpovie: "Nech sa páči!"

Autor: JURAJ KOTÚČ