Rambo v Iraku. To je nový filmový trhák, ktorý valcuje kiná po celom Turecku a dostal sa už aj do Európy. Akčný film Údolie vlkov však vyvolal kontroverzné reakcie na celom svete. Je protiamerický a protižidovský, Kurdi a kresťania sú v ňom opísaní ako nepriatelia islamu.

Film sa začína skutočnou udalosťou z roku 2003. Americkí vojaci na severe Iraku zadržali jedenásť príslušníkov tureckých špeciálnych jednotiek. Spojené štáty sa neskôr ospravedlnili, mužov si pomýlili s teroristami. Turci sú však dodnes hlboko urazení. Správanie Američanov k ich elitným jednotkám považujú za národnú potupu.

Práve revanš sa stal hlavným motívom filmu. Do deja prichádza superhrdina Polat Alemdar - akýsi turecký Rambo, ktorý americkým vojakom pripraví odplatu.

V tomto momente však film začína miešať fikciu so skutočnosťou. Prichádzajú scény, ako americké jednotky masakrujú Iračanov na svadbe a tých, čo prežijú, odvedú do väznice Abú Ghrajb. Neskôr Američania zbombardujú mešitu počas večernej modlitby. V ďalšej scéne vystupuje krvilačný židovský doktor, ktorý väzňom bezcitne vyoperuje obličky a pošle ich pacientom v Amerike, Izreali a Británii.

Práve tieto zábery pobúrili Západ, producenti však dej obhajujú. "Možno 60 až 70 percent filmu je pravdivých. Turecko a Amerika sú spojenci, ale Turecko chce niečo povedať svojmu priateľovi. Chceme hovoriť o trpkej pravde, to, čo sa deje v Iraku, nie je správne," povedal pre BBC scenárista filmu Bahadir Ozdener.

Údolie vlkov je najdrahší film v histórii Turecka. Investícia desať miliónov dolárov sa oplatila. Film trhá rekordy v návštevnosti. V multikinách v Istanbule a Ankare ho premietajú vo viacerých sálach, predstavenia sú väčšinou plne obsadené. Najmä tínedžeri sa vracajú späť, aby ho videli ešte raz. Napriek brutálnym scénam film nemá nijaký vekový limit.

Dostal sa už aj do kín v Európe, premieta sa v Nemecku, kde žije najväčšia európska komunita Turkov. Mnohí sú filmom nadšení a počas záverečnej scény v jednom berlínskom kine kričali - Alah je veľký!

Bavorský kancelár Edmund Stoiber ihneď vyhlásil, že Údolie vlkov treba z kín stiahnuť. "Tento nezodpovedný film nepodporuje integráciu, ale rozosieva nenávisť a nedôveru k Západu," povedal pre Bild am Sontag. Naznačil, že tento film dokazuje, že Turecko svojím zmýšľaním nepatrí do Európskej únie.

Sami Turci nechápu, prečo film vyvolal na Západe negatívne reakcie. "Súhlasím, že je film protiamerický, ale nepreceňoval by som jeho vplyv. Producenti iba vytvorili tureckú verziu Ramba," hovorí ekonóm Kerem Otem z tureckého Izmiru. Pripúšťa, že film hrá na to, že Turci hromadne odmietajú vojnu v Iraku. "Aj keď sa to nemusí mnohým páčiť, fakt je, že americké operácie v Iraku nepriniesli nič iné, iba násilie do celého regiónu."

Údolie vlkov ďalej zvyšuje napätie medzi Západom a Východom, ktoré vyvolali karikatúry proroka Mohameda. Podľa vplyvného švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung americká šéfka diplomacie Condoleezza Riceová dokonca pre film oddialila februárovú návštevu Ankary.

Filmy a spory

Polnočný vlak (Midnight Express, 1978) - Mladého Američana uväznia v Turecku za drogy. V žalári čelí brutálnym bitkám a znásilneniu. Film poukázal na nedostatky tureckého právneho systému. Snímku ostro odmietli v Turecku, označili ju za rasistickú a naivnú.

Mníchov (Munich, 2005) - Príbeh o izraelskej odplate za masaker športovcov na olympiáde 1972. Film pobúril Palestínčanov i Izraelčanov. Podľa nich nakrútil Spielberg povrchný film, ktorý zjednodušuje a prikláňa sa k ľavicovému výkladu izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Raj hneď teraz (Paradise now, 2005) - Príbeh dvoch mladých Palestínčanov, ktorí sa pripravujú na samovražedný atentát v Tel Avive. Tisícky ľudí spísali petíciu, aby film vyradili z Oscarovej súťaže. Tvrdia, že oslavuje terorizmus a je necitlivý k rodinám, ktorých príbuzní zahynuli pri samovražedných útokoch .

(hud)