Ak nebude prijatý zákon o súdnej rade, hrozí slovenskej justícii kolaps. Tak to aspoň tvrdia niektorí funkcionári súdov. Pôvodný návrh zákona vetoval prezident Schuster a nový sa zatiaľ na rokovanie parlamentu vinou poslancov SOP a SMK nedostal. Problém je najmä v tom, že približne päťdesiatim sudcom sa končí štvorročné obdobie, na ktoré boli do funkcií zvolení. Keďže neexistuje Súdna rada, nemá ich kto prezidentovi navrhnúť na doživotné vymenovanie. O príčinách a neschopnosti včas prijať zákon o Súdnej rade, ako aj o nezávislosti súdov sme hovorili s exprezidentom Združenia sudcov Slovenska a sudcom Okresného súdu v Banskej Bystrici PAVLOM ROHÁRIKOM.

Ako je možné, že napriek novele ústavy, podľa ktorej mala od 1. júla minulého roku fungovať Súdna rada, zákon o nej neexistuje ešte ani dnes?

„Prístup politickej reprezentácie k naplneniu litery ústavy považujem za škandalózny. Je pre mňa sklamaním, že nielenže nebola konštituovaná Súdna rada, ale neexistuje ani zákon.“

Prečo je to tak?

„Dôvodov je niekoľko. Vo všeobecnosti bude asi pravda, že súdna moc, súdnictvo a jeho nezávislosť nie je práve to, čo výkonnú, zákonodarnú moc a politickú obec ťaží najviac. Zrejme majú pravdu tí, ktorí hovoria, že v centre pozornosti politikov celého politického spektra sú celkom iné veci. Keby sa snažili dávať prednosť riešeniu ekonomickej situácie štátu, hádam by sa s tým ešte dalo súhlasiť. Obávam sa však, že záujmy sú iné.“

Prvý návrh prezident parlamentu vrátil. Bol podľa vás dobrý?

„Nie, boli tam niektoré vážne nedostatky. Myslím si však, že prezidentov krok ovplyvnilo aj napätie medzi politikmi, ale aj napätie medzi rôznymi názorovými prúdmi v justícii. Hovorím najmä o takzvanom regionálnom princípe volieb zástupcov sudcov do Súdnej rady. Tvrdím, že tento princíp je dokonca protiústavný. Dnes sa však už zákon o Súdnej rade stáva aj predmetom politického boja a vydierania medzi stranami.“

Myslíte si, že táto vládna koalícia ešte stihne prijať zákon, aby mohla Súdna rada aj napriek oneskoreniu vzniknúť?

„Počul som, že je pripravená alternatíva rýchlej novely zákona o súdoch a sudcoch, ktorý ešte pred ústavou riešil prevoľbu štvorročných sudcov. Možno by sa dal dosiahnuť stav, že by sudcov mohol navrhnúť prezidentovi minister spravodlivosti. Toto riešenie môže ad hoc odstrániť problém, ale nie je dobrou vizitkou.“

Ak by sudcov na vymenovanie navrhoval minister, môže to krátkodobo riešiť situáciu, ale nie je to v súlade s filozofiou zákona o Súdnej rade, ktorý smeruje k väčšej nezávislosti súdnictva.

„Áno. Znova sa vraciame k tomu, že parlament za trinásť mesiacov od prijatia ústavy nebol schopný prijať zákon. Je to absurdné.“

Ani ministerstvo spravodlivosti nebolo za trinásť mesiacov schopné predložiť do parlamentu kvalitný návrh. Kto je vlastne za tento stav zodpovedný? Zlyhalo ministerstvo?

„Vina je rozložená. Svoj podiel na tom má ministerstvo aj parlament, ktorý odmietol o zákone rokovať, a myslím si, že aj určité aktivity predsedu Najvyššieho súdu Harabina, napríklad lobovanie vo vzťahu k prezidentovi.“

Myslíte si, že Harabin má na prezidenta taký vplyv?

„Áno, myslím si, že prezident veľmi dá na Harabinov názor.“

Absencia zákona zasahuje aj do nezávislosti súdov. Minister Čarnogurský tvrdí, že slovenská justícia je nezávislá. Aký je váš názor na nezávislosť súdov?

„Ak hovoríme o naplnení základných podmienok inštitucionálnej nezávislosti súdnictva, tak všetky ešte stále nie sú naplnené. Dôkazom je neexistencia zákona o Súdnej rade, súdnictvo nie je ekonomicky oddelené od ministerstva spravodlivosti, dôkazom je, že minister spravodlivosti si stále drží právomoc vymenovať a odvolať funkcionárov štátnej správy súdov, čo je možno tiež dôvodom, prečo zákon o Súdnej rade nebol prijatý. Problematická je aj platnosť zákona o štátnej správe súdov, ktorý kritizovalo aj zahraničie, ešte stále nebol prijatý zákon o správe a samospráve súdov. Je pravda, že napriek mnohým výhradám proti tejto vláde neregistrujeme také závažné zásahy do nezávislosti súdnictva, ako to bolo za minulej vlády. To je však veľmi málo.“

Mohlo ministerstvo, resp. minister Čarnogurský urobiť pre nezávislosť súdov viac?

„Mohlo, ale po boji je každý generálom. Nepochybne tu bola možnosť urobiť viac. Jedným z limitov je aj ministrovo vnímanie nezávislosti. Bol veľký boj o zloženie Súdnej rady, o jej kompetencie. Minister si jednoducho postavil hlavu a dosiahol, že ani novela ústavy mu neodňala právo vymenovať a odvolávať funkcionárov štátnej správy súdov.“

Prečo sa štátni úradníci stále usilujú držať páky súdnictva vo vlastných rukách?

„Spôsobuje to silno zakorenený štátny paternalizmus a etatizmus.“

Obáva sa minister Čarnogurský v súvislosti s nezávislosťou súdov niečoho konkrétneho?

„Veľakrát som počul, že ak by štát nemal páky na reguláciu a kontrolu súdnej moci, stala by sa štátom v štáte, mnohí sudcovia by sa správali nezodpovedne a justícia by nefungovala.“

Hrozí kritika Európskej únie a problémy v prístupovom procese?

„Pokiaľ ide o inštitucionálne záruky nezávislosti súdnictva a samosprávu, je to oblasť, kde únia síce kritizuje, ale nevie stanoviť kritériá, ktoré musia byť splnené na prijatie. Treba priznať, že aj v krajinách, ktoré považujeme za demokratické, ako napríklad Nemecko či Rakúsko, je štátny paternalizmus papierovo oveľa silnejší ako u nás. Lenže tam tento vplyv eliminuje politická kultúra. Iné je to v spoločnosti, ktorá nežije dlhodobo v demokracii a kde nie sú demokratické princípy také vžité, že sa stávajú určitou morálnou normou, dokonca kde je spoločnosť ešte stále demokraciou ‘ohrozovaná‘. Tam by mali byť pravidlá hry asi iné.“

DANIEL VRAŽDA