nejších krajín. Nasledovali Ženy a fjordy, zostavené z textov nórskych a slovenských autoriek, v blízkej budúcnosti by sa mali dočkať nórskeho prekladu.
Zostavovateľkou knihy a autorkou nápadu je germanistka a literárna vedkyňa Mária Bátorová. Začala ho realizovať v Kolíne nad Rýnom, kde tri roky prednášala na univerzite. „Mala som veľmi dobré vzťahy so škandinavistami. Možno aj preto, že na Škandináviu mám aj rodinné väzby. Na nórskej univerzite absolvoval politológiu syn. V Nórsku som však nikdy nebola, iba pracovne vo Švédsku, kde som na pozvanie Kráľovskej akadémie študovala v Kráľovskej bibliotéke literatúru o Nelly Sachsovej, ktorú pred Hitlerom zachránila Selma Lagerlöfová.
Pod knižnicou sú dve izby s jej vecami a ďalším zariadením. Trávila som tam veľa času, pozerala si, čo čítala. Robila som kedysi o nej rigoróznu prácu. Severská literatúra a severania vôbec ma veľmi zaujali, boli mi blízki. Začala som uvažovať, že ďalšia antológia by sa mohla orientovať práve na ich tvorbu.“
S myšlienkou vydať spoločnú slovensko-nórsku poviedkovú knižku prišla za profesorom Brynhildsvollom, riaditeľom Ibsenovho inštitútu v Osle, ktorý v tom čase tiež prednášal na kolínskej univerzite. „Ponúkol sa, že vyberie nórske autorky, získa autorské práva, dokonca presvedčil literátky, aby sa zriekli honorárov. Zrazu som mala osem nórskych textov.“ Na vydanie knihy však bolo treba počkať ešte tri roky, toľko trvala nielen práca na knihe, ale najmä hľadanie finančných zdrojov.
„Na krste knihy sa zúčastnila aj nórska veľvyslankyňa vo Viedni Helga Hernesová a profesor Brynhildsvoll. Vravel mi, že už aj zabudol, že čosi také existovalo. Ale ja som človek, ktorý, čo začne, to dokončí. Teraz zháňame peniaze na vydanie v nórčine.“
Styčným bodom slovenských a nórskych poviedok je ženský pohľad na život, širšou témou príroda a človek v nej. Vybadala zostavovateľka rozdiel medzi nórskymi a slovenskými prózami? „Nórsko je krajina, kde možno viac funguje vnútorná osamelosť. Texty sú expresívne, dosť kontúrované, tvrdé, presne pomenúvajú stav vecí. Naše autorky sú mäkšie, ich pohľad je rozhodne miernejší.“
Slovenské spisovateľky uvažujú v blízkej budúcnosti pokračovať antológiami maďarských, poľských a švédskych autoriek.
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
