Preto sa mnohé krajiny snažia spropagovať a investujú do svojej vlastnej reklamy. V súčasnosti, keď sa v dôsledku terorizmu mení dlhodobé cestovateľské správanie európskych a zámorských turistov, je to ešte vypuklejšie. Krajiny sa o nich doslova bijú. Napríklad Maďarsko, Nemecko a ďalšie turistické kampane znásobili.

Ako však robiť štátnu propagáciu? Niekde ju stopercentne dotuje štát, inde sa od tohto modelu odchádza. „Pred ôsmimi rokmi parlament rozhodol, že nebudeme plne dotovaní a musíme mať aj vlastné príjmy, aby sme si udržali činnosť,“ hovorí šéf jednej z pobočiek Nemeckej centrály pre cestovný ruch Jörgen Knud.

Štátnu propagáciu vlani radikálne zmenili i Rakúšania. Šlo o to, aby úradníci nemali pocit, že peniaze vždy budú, ale aby boli motivovaní tvorivejšie pracovať.

Kým predtým museli byť krajinské turistické organizácie povinne členmi centrálnej organizácie Österreich Werbung a dotovali ju odvodmi, vlani členstvo odmietli a vystúpili z nej.

„Chceli sme, aby úradníci v centre boli donútení robiť atraktívnejšie. Boli to už také stojaté vody,“ prezradila Andrea Musková zo salzburskej krajinskej turistickej organizácie, „teraz nám musia robiť ponuku svojich služieb, workshopy, tlačové besedy, cesty pre novinárov a my to od nich kúpime alebo aj nie. Začali sa viac snažiť.“

Štáty východnej Európy nie sú na to veľmi pripravené. Výnimkou je Maďarsko, ktoré najviac stavilo na turizmus.

Živoriaci slovenský cestovný ruch by mal v tomto roku podľa ministra hospodárstva Haracha konečne dostať viac peňazí. Ako oznámil pred týždňom, po prvýkrát pôjde šesť miliónov na to, aby sa vybudovali aj nové turistické zastúpenia vo svete. Zatiaľ máme len jedno (!), Maďari 18, Česi 12, Poliaci 11, Rakúšania 32. Ochote financovať cestovný ruch a reklamu v zahraničí zodpovedajú aj príjmy z turistiky, ktoré u susedov mnohonásobne prevyšujú tie naše.

TÁŇA RUNDESOVÁ