KDH slovami šéfa poslaneckého klubu Františka Mikloška argumentuje situáciou spred volieb v roku 1998, keď sa zásadným spôsobom zmenili pravidlá hry. „To, čo sme vtedy kritizovali, by sme teraz urobili my sami.“ Mikloško si nemyslí, že je dobré meniť volebný zákon vo chvíli, keď môže vládna koalícia ťažko hovoriť o vnútornej jednote. Na otázku, či jeho strana nezmení postoj aspoň k preferenčným hlasom a možnosti viesť kampaň aj v súkromných elektronických médiách, odpovedal: „Za žiadnych okolností. Umožnenie vstupu do predvolebnej kampane aj v súkromných elektronických médiách trošku zvýhodňuje bohatšie strany. A to je dosť vážna vec.“
SMK ako jeden z dôvodov, prečo nepodporiť novelu volebného zákona, podľa poslanca L. Nagya uvádza vznik psychózy podobnej tej z volebného roku 1998. Koalícia má podľa neho strach, aby si verejnosť zmeny na poslednú chvíľu nevysvetľovala zle: „Pokiaľ by bol návrh do parlamentu predložený, vznikla by skôr zvada ako zhoda.“
SOP si podľa šéfa strany Pavla Hamžíka myslí, že iniciatíva prichádza neskoro, aj keď má racionálny náboj. Aj keby bola urýchlene predložená vládna novela zákona z dielne ministerstva vnútra, mohla by sa v parlamente objaviť až v apríli. SOP tvrdí, že sa nepovažuje za rozhodného odporcu novely zákona.
Opozícia nesúhlasí s tým, aby sa zasahovalo do informačného moratória 48 hodín pred voľbami. SDKÚ je za odstránenie tohto ustanovenia zo zákona. Poslanec HZDS Ján Cuper povedal, že moratórium je dôležité, pretože: „Slovač je v bezvýchodiskovej situácii schopná podľahnúť všelijakým šarlatánom, ako je Fruni alebo aj Dzurinda.“
Nejasnosti sú s návrhom poslancov Petra Tatára a Tomáša Galbavého. Nechcú meniť volebný zákon, ale novelizovať ústavu jednoduchým ustanovením, že poslanci sú do parlamentu volení podľa princípu pomerného zastúpenia. (sp)
