BRATISLAVA – Politici vládnych strán nechcú meniť volebný zákon. Dohodli sa tak na koaličnej rade. Hovoria, že je volebný rok a vtedy sa už so zákonom nehýbe.
Od nástupu k moci však nenašli dostatok odvahy vylepšiť prostredie, v ktorom sa zápas o voliča odohráva. Odhodlali sa len na návrat k pôvodnej tvorbe koalícií, aj to len na základe rozhodnutia Ústavného súdu.
Dnes už zmene volebného zákona verí v parlamente len málokto. Občania preto nemôžu počítať s vyššou úrovňou informovanosti počas kampane a ani s tým, že sa budú významnejšie podieľať na ovplyvňovaní poradia svojich favoritov na kandidačných listinách prostredníctvom takzvaného krúžkovania.
Vládne strany sa vraj nechcú správať ako Vladimír Mečiar vo volebnom roku 1998, keď vážnym spôsobom zmenil pravidlá hry. Mečiarova novela volebného zákona totiž sťažila politickú súťaž tým, že každá strana musela získať minimálne päť percent hlasov aj v prípade, keď bola subjektom volebnej koalície. Podľa Mečiarovho zákona by konkurovala aj svojim druhom v koalícii, a preto žiadne koalície do volieb ani nešli, ale vytvárali sa nové volebné strany – SDK a SMK. Dnes plánované zmeny volebného zákona však nepočítajú so zásahom do základných pravidiel hry, len by sa malo spresniť a vylepšiť súťažné prostredie.
Navyše časť vládnych strán – najmä KDH, SMK a SOP – hovoria, že na zmeny je už neskoro. Tvrdia to však už dlhé mesiace. Vlani na jar vôľu vylepšiť volebný zákon jasne prejavili len SDK, SDĽ a DS. V tom čase viacerí poslanci SME povedali, že majú obavu, aby pri predkladaní pozmeňovacích návrhov jedna strana „nelikvidovala“ druhú.
Šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Ladislav Orosz považuje zvýšenie informovanosti voličov i význam preferenčných hlasov za významný prínos k demokratizácii volieb. Podľa neho by SDĽ nemala problémy podporiť aj niektoré ďalšie zmeny v zákone o voľbách. Pridal sa však k zástupu skeptikov, že parlament zákon zrejme nezmení.
IGOR STUPŇAN
