ska, v meste Kluž už existovala.

Požiadavka na jej obnovenie, v podstate vyčlenenie zo súčasnej klužskej rumunskej univerzity, s ktorou ju násilím zlúčili, však naráža na rázny odpor rumunských vlád bez ohľadu na politickú orientáciu. Nemenej rázny je odpor vedenia univerzity. Jej akademický senát minulý týždeň opäť odmietol rokovať čo i len o vzniku samostatných maďarských fakúlt v rámci školy.

Radikálnejšia časť maďarských pedagógov klužskej univerzity hrozí kampaňou občianskej neposlušnosti. To naopak odmietajú ich, taktiež maďarskí, umiernenejší kolegovia. Štvrtková porada oboch skupín o ďalšom postupe sa skončila bez výsledku.

Spor sa preniesol na medzinárodnú scénu. Ešte pred rozhodnutím senátu priniesol britský denník The Times otvorený list 79 uznávaných vedcov a spisovateľov adresovaný predsedovi Európskej komisie José Manuelovi Barrosovi a prezidentovi a premiérovi Rumunska. Žiadajú ich, aby sa zasadili o obnovenie Bolyaiho univerzity a naplnenie jazykovej rovnoprávnosti v rumunskom vysokom školstve. Odvolávajú sa na svoju podobnú výzvu z roku 1990, ktorú vraj musia zopakovať, pretože vec nijako nepokročila.

Medzi signatármi listu je šesť nositeľov Nobelovej ceny vrátane maďarského spisovateľa Imre Kertésza. Pre neho mal list zvláštnu dohru v stredu, keď predseda senátu klužskej univerzity a jej bývalý rektor, filozof Andrei Marga oznámil, že bude Kertésza žalovať. Okrem výzvy mu vyčíta článok vo vplyvnom nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung pod názvom Ceausescovo učilište, ktorý obviňuje vedenie univerzity, že pokračuje v nacionalistickej politike niekdajšieho komunistického diktátora. Kertész sa bráni, že článok nepísal on, ale spravodajca novín, ktorý iba vyzdvihol jeho meno medzi protestujúcimi.

Samostatnú Bolyaiho univerzitu zrušil rumunský komunistický režim aj ako omeškaný trest za protikomunistické povstanie v Maďarsku v roku 1956.

V Sedmohradsku už niekoľko rokov funguje súkromná maďarská univerzita Sapientia, ktorú financuje Budapešť. Jej vedenie si sťažuje, že dostáva z Maďarska stále menej peňazí (tento rok necelých 250 miliónov korún) a že je tým ohrozené jej prežitie.

V októbri minulého roku sa na spoločnom maďarsko-rumunskom vládnom zasadaní Bukurešť zaviazala, že bude na prevádzku Sapientie tiež prispievať. Gesto však zatiaľ nemá väčší praktický dosah, Sapientia totiž nemá dokončenú akreditáciu, a preto nemôže získať peniaze z rumunského rozpočtu.