Ak sme v jeseni nestihli odstrániť všetky choré trvalky a zvyšky jednoročnej zeleniny, je najvyšší čas. Mali by sme tiež ostrihať zdrevnatené a vysušené byle floxov, pivoniek, chryzantém, lupín, prilbíc a iných druhov okrasných rastlín. Niektoré sme nechali na zimu zámerne, aby napomáhali hromadenie snehu na hriadke. Aj niektoré okrasné trávy, napríklad kordarériu pampovú, režeme v chladnejších oblastiach až na jar. Likvidácia minuloročných výhonkov umožňuje trvalkám vytvoriť mohutnejší a krajší porast.
Odrezky a zvyšky rastlín patria do kompostu. Choré rastliny by sme, podobne ako burinu so semenami, mali spáliť, aby sme ďalej neinfikovali a neznehodnotili pôdu. Nové predpisy nám to však sťažujú a nútia nás páliť choré rastliny len v krboch, kozuboch, peciach alebo v ohnisku pod grilom.
Podobne je to aj s ochranou pôdy v záhradkách pred intoxikáciou rizikovými látkami, ako aj záberom pod stavby prípadne reklamnými tabuľami. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004 Z. z., ktorý viac ochraňuje pôdu pred roľníkmi ako pred jej zastavaním a iným znehodnotením, obsahuje nové kritické hodnoty fyzikálneho a chemického znehodnotenia pôdy. Niektoré z nich, napríklad obsah 0,1 miligramu ropných látok na kilogram pôdy, vyvolávajú údiv. Našťastie neplatia pre pôdy záhrad, pre ktoré doteraz nemáme vhodné legislatívne kritéria na posudzovanie ich znehodnotenia.
Záhrady by si zaslúžili miesto aj v novelizácii zákona o ochrane životného prostredia, v ktorom by mala mať starostlivosť o pôdu tiež svoje opodstatnenie. Kultúra národa sa totiž prejavuje aj starostlivosťou o krajinu, teda aj pridomových a osadových záhrad. Opustené a zdevastované záhrady by nás mali trápiť rovnako ako neobrobené polia či neošetrené lúky a pasienky.
Záhradkárov upozorňujeme, aby sa neponáhľali s mechanickým obrábaním a rýľovaním pôdy. Pôda musí dozrieť, aby jej vlhkosť umožnila pri obracaní a manipulácii rozsýpanie s minimálnym lipnutím na náradí.
Autor: Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
