Dnes: docent JÁN SAND, pedagóg na katedre žurnalistiky Filzofickej fakulty Univerzity Komenského

Ako prvá sa v rodine Jána Sanda objavila Astra. ,,Keď bola dcéra malá, našla ju priviazanú drôtom o telefónnu búdku. Bola však u nás len pár dní. Keď sa zotavila, upokojila, dali sme ju na dedinu. Lenže od tej chvíle nebol u nás iný problém než - keď už nemám brata, prečo nemám aspoň psa. Napokon sme to vzdali a kúpili krásnu sučku Ajru, kríženca zlatého retrievera a bieleho labradora. Mala iba štyri mesiace, ale už ovládala dvanásť povelov. Nikdy sme s ňou nemali nijaké problémy."

V rodine Sandovcov žila Ajra až do vlaňajšieho októbra, keď takmer šestnásťročná zomrela na starobu. ,,V lese, pod bukom, má svoj hrobček. Dali sme naň tri kamene a raz tam napíšeme aj jej meno."

Ajra mala dva razy potomkov. ,,Poslúchli sme veterinára, ktorý hovoril, že by to bolo pre ňu dobré. Najskôr sme jej vybrali labradora s krásnym menom Rómeo. Výsledkom boli štyri rozkošné šteniatka. Neskôr k nim pribudlo ďalších päť, k tým však už prišla náhodou, keď sme ju neustriehli pred susedovým huskym. Boli nádherné a s hľadaním ich nových majiteľov sme nemali problémy."

Ajra milovala deti. ,,Dokonca tak, že keď sme ešte bývali v Petržalke, sprevádzala detské kočíky a nakúkala do nich." Naopak, nemala rada opilcov a mačky. ,,Tie dokázala zahnať aj na najvyšší stĺp či strom."

Ján Sand si s úsmevom spomína aj na chvíľu, keď Ajra našla zatúlané malé dievčatko. ,,Stalo sa to pri Bratislave, kde teraz žijeme. V blízkej záhradkárskej kolónii sa o vnučku starala babička, ale práve varila a nevšimla si, že malá vyšla von. No a keďže blízko bol les, cesta, strašne sa preľakla."

Ján Sand bol vtedy s Ajrou náhodou nablízku, a tak sa pokúsil pomôcť. ,,Dal som jej oňuchať papučku, urobil pohyb, akože ju hádžem, a povedal, nech hľadá." Ajra chytila stopu a dievčatko hneď našla v neďalekej priekope. ,,Sedela a rozbíjala babkinými okuliarmi orechy."

Ešte predtým, než Ajra zomrela, priniesla dcéra Jána Sanda domov velšského špringeršpaniela Arisa. Teraz má sedemnásť mesiacov a je celkom iný, než bola Ajra. Temperamentný, plný energie, nerobí mu problém vyskočiť na pomerne vysoký múrik pri dome. "Odtiaľ potom hlási, keď ide niekto okolo." Hoci má Aris základný výcvik za sebou, občas sa stane, že neposlúcha. "Musíme napríklad dávať pozor, aby nezabehol k susedom, ktorí práve stavajú. Už sa totiž stalo, že u nich prehltol plastové vrecko aj s ohorkami, a ja som ho potom musel z neho ťahať druhým koncom von."

Ján Sand priznáva, že mať psa znamená zmenu celého rodinného života. Vždy treba plánovať, kto s ním bude počas dovoleniek, služobných ciest, kto bude venčiť. "Lenže prítulnosť, radosť, akú prejavuje, keď vás vidí aj po pár minútach, to vám nič nenahradí," dodáva. MARCELA KOŠŤÁLOVÁ

Foto - archív J. S.