Naomi je len jedna z takzvaných detských čarodejníkov, ktorí sa potulujú ulicami konžskej metropoly Kinshasa. Vlastná rodina a komunita ju zavrhli, keď mala šesť rokov, píše The Observer.

Predtým mala Naomi štyroch súrodencov a žila s rodičmi na druhej strane rieky - v Brazzaville. Potom jej zomrel otec a onedlho po ňom aj mama. Naomi musela žiť s dedkom a tetou, ktorí ju nechceli. "Keď potom starý otec ochorel, teta ma obvinila, že som čarodejnica. 'Prečo sú všetci v tvojom okolí chorí?' pýtala sa ma. 'Trpia kvôli tebe,' vinila ma. Starý otec mi dal vypiť nejaký zázračný nápoj, ale nič sa nezmenilo, a tak mi teta povedala, že musím odísť. Susedia ma bili a pálili mi kožu," opisuje svoje utrpenie Naomi. "Hovorili mi, že sa buď priznám k čarodejníctvu, alebo ma zabijú. A že medzi nimi nie je pre mňa miesto. Šla som teda do kostola, ale tam mi len dali vypiť akúsi tekutinu, z ktorej mi bolo zle. Prosila som susedov, aby ma nechali spať hoci aj na záchode, ale odmietli. Potom ma chytili nejakí vojaci a tiež ma obvinili, že som čarodejnica. Tvrdili, že ma videli lietať s vtákmi. Pohrozili mi, že ma zabijú, ale podarilo sa mi utiecť."

Naomi sa usmieva, keď spomína, ako išla do iného kostola, kde ju prijali a poslali do Kinshasy. Tam skončila v ubytovni organizácie Vojnové dieťa. Je konečne šťastná.

Na cintorínoch, trhoch a v uliciach Kinshasy žijú desaťtisíce detí, ktoré sa živia odpadkami, kradnú a žobrú. Väčšina z nich tak skončila práve preto, že ich obyčajne vlastné rodiny obvinili z čarodejníctva. Tento jav sa však už objavil aj v Európe. V Londýne, Paríži a Amsterdame boli nedávno zaregistrované prípady týrania detí motivovaného presvedčením, že dieťa je posadnuté zlým duchom.

V inej nocľahárni v Kinshase našiel reportér Observeru štrnásťročného mladíka Nelphyho Lelua. Chlapec má britské občianstvo, donedávna chodil do školy v severovýchodnom Londýne a po anglicky hovorí s miernym londýnskym prízvukom. Raz sa mu snívalo, že sa ho pokúšal zabiť muž v čiernom, a povedal o tom mame. Tá ho hneď odviedla do kostola a pastor ho označil za čarodejníka. Matka ho zmlátila, odviezla do Kinshasy a odtiaľ išiel k starej mame. U nej bitka pokračovala.

Remy Mafu, riaditeľ projektu na pomoc deťom žijúcim na ulici, odhaduje, že po sedemmiliónovej Kinshase sa potuluje 25 000 až 50 000 detí. Mnohé z nich - ak nie väčšina - boli obvinené z čarodejníctva a vlastné rodiny ich zavrhli. Korene tohto javu sú v zdeformovanom vývoji africkej kultúry. V Kongu mala tradične každá komunita médiá, ktoré komunikovali s duchmi z druhého sveta. Obyčajne to boli starší, rešpektovaní a uctievaní ľudia. Duchovia, s ktorými komunikovali, alebo ktorými boli posadnutí, neboli zvyčajne ani dobrí, ani zlí - boli len mocní.

"Keď sa niečo nedarí, keď ide niečo zle, v africkej kultúre je zvykom žiadať duchov, aby zistili ľudskú príčinu," vysvetľuje Mafu. "V súčasnosti sú za všetko zlé obviňované deti. Dajú sa totiž ľahko presvedčiť, že je to ich vina."

Okrem toho existujú nové fundamentalistické kresťanské sekty, ktorých sú len v Kinshase tisíce. Tie zarábajú na identifikácii čarodejníkov. Rodičia stále častejšie privádzajú neposlušné deti k pastorovi. "Je to biznis," hovorí Mafu. "Za päť alebo desať dolárov pastor deti vyšetrí a potvrdí, že sú posadnuté. A potom za ďalší poplatok vymietajú z dieťaťa zlých duchov. Často ich moria celé dni hladom, bijú ich a mučia, aby z nich vyhnali diabla."

Z čarodejníctva však môžu byť obvinené aj deti, ktorým sa v škole darí. Obvykle bývajú obvinené, že ich videli, ako lietajú, alebo jedia ľudské mäso. Ich priznanie, že zavraždili a zjedli príbuzných, sa vysiela naživo na televíznych kanáloch patriacich evanjelickej cirkvi. To, čo sa kedysi považovalo za úchylku extrémistických siekt, je dnes úplne bežné.