turínsku placku" si napokon priviezol snoubordista RADOSLAV ŽIDEK. V snoubordkrose ho o pár centimetrov porazil iba Američan Seth Wescott. Hoci si Židek vybojoval účasť na olympiáde zo Slovákov medzi prvými, do Turína odchádzal takmer ako neznámy športovec. No s o to väčším odhodlaním. "Keď budem na bedni, budem spokojný," hovoril so zdravým sebavedomím. Ešte aj po zisku medaily sa objavovali rôzne skomoleniny jeho mena. Bol Jaroslavom, Žídekom, ba aj Radoslavom Žilinským. Svoje meno však v Taliansku zviditeľnil tým najlepším spôsobom a teraz si od záujmu médií bude môcť na chvíľu oddýchnuť. V pondelok odchádza na Svetový pohár do USA a odtiaľ do Japonska, kde bude finále Svetového pohára.

Nedá sa nezačať vašou striebornou olympijskou jazdou. Už ste si ju analyzovali?

Dlho som ju nevidel celú, iba fragmenty v televízii. Ale presne viem, kde som urobil chybu, takže dôvod na analýzu ani nebol. Škoda, že cieľ nebol o pár metrov ďalej, možno by som víťaza ešte dokázal predbehnúť. Musím však povedať, že olympijská snoubordkrosová trať bola zatiaľ najlepšia, na akej som jazdil. Výborne navrhnutá a postavená, vyšperkovaná v každom detaile. Mali by ju ako vzor zaliať do skla a vystavovať. Keď som videl, ako ju rušia, tlačili sa mi slzy do očí.

Na turínsku olympiádu sa okrem pochvál znieslo i veľa kritiky - za organizáciu, atmosféru v meste, slabú vybavenosť. Ako ste ju vnímali vy?

Výborné je, že som sa prvý raz na dôležitých pretekoch dostal do veľkého finále. Najkrajší moment bol, samozrejme, ten, keď som preťal cieľovú čiaru, a potom odovzdávanie medailí. Dúfam, že nové skúsenosti budem vedieť využiť aj v ďalších pretekoch. Negatívom bolo napríklad jedlo, miestami bolo dosť 'unavené', keďže tam stálo dlho. Môj obľúbený biftek s hríbikovou omáčkou by som tam len veľmi ťažko hľadal. Turín je veľké mesto, a tak tam miestami vládne veľký chaos. Niekedy sme mali napríklad problém nájsť otvorenú reštauráciu.

Chcete sa niekedy vrátiť na úspešné svahy v Bardonecchii?

Počas sezóny sa nacestujem dosť, takže tam určite nepôjdem len ako turista, pre spomienky. Iba ak na súťaž. Dokonca som sa ani veľmi nepopozeral po Turíne, radšej mám hory. Ani na nákupy nie som, nemám na to energiu.

Takže žiadne darčeky ste nepriniesli?

Doviezol som si iba kvalitné víno s olympijskými nálepkami, ktoré som dostal, a ešte asi štyristo fotiek, lebo fotografujem veľmi rád.

Teraz by ste mali potvrdiť svoju príslušnosť k svetovej špičke. Čo očakávate od zvyšku sezóny?

Dúfam, že zranenia, ktoré ma prenasledovali celú sezónu, sa mi už vyhnú. V Amerike sa zvyknú stavať mimoriadne náročné snoubordkrosové trate, v minulých sezónach mi z nich tiekol pot po čele. Chcem ešte nazbierať čo najviac bodov do Svetového pohára a v budúcej sezóne dokázať, že medaila nebola len chvíľkovým zažiarením.

Bude vašej kariére dominovať snoubordkros?

Určite áno. Na najlepších pretekárov v paralelnom obrovskom slalome mám tak desať rokov tréningovej straty.

Kedy ste začínali?

Prvý snoubord som dostal, keď som mal deväť rokov, ale v svetovej sérii jazdím len tri roky.

Zlatý Američan Seth Wescott povedal, že snoubording sa stáva srdcom i dušou olympiády. Že po premiére snoubordkrosu pod piatimi kruhmi sa záujem o túto disciplínu ešte len zvýši. Máte rovnaký pocit?

Myslím, že áno, a už terajší veľký záujem divákov to potvrdzuje. Snoubordkros je mladou, progresívnou disciplínou, ktorá je plná akcie. Súboje o pozície hneď po štarte, skoky, klopené zákruty, predbiehanie, vytláčanie, pády. Stále sa niečo deje a vďaka vylučovaciemu spôsobu boja je priebeh súťaže prehľadnejší. V klasickom zjazdovom lyžovaní sa dlho nevie, kto vyhral, sú tam dve kolá. Aj keď neodsudzujem takýto spôsob súťaže, atraktívnejší sa mi zdá ten náš.

Keď Čech Aleš Valenta získal v Salt Lake City zlato v akrobatickom lyžovaní, tento šport sa u susedov akoby vynoril z tieňa. Valenta ho výrazne pomohol spopularizovať. Môže sa podobný scenár opakovať aj vo vašom prípade?

Bol by som rád, keby to tak bolo. Lenže keď cestujem po svete, nemám veľa času na popularizáciu snoubordingu. Často nestíham štartovať ani na domácich súťažiach, aj keby som veľmi chcel. Dúfam, že ziskom medaily a ďalšími dobrými výsledkami aspoň prispejem k väčšiemu záujmu o náš šport a že pre seba i svojich nasledovníkov vydobyjem lepšie podmienky na prípravu.

Snoubordistom často vytýkajú príliš veľa imidžu na svahoch, že to ani nie je celkom šport. Ako to vidíte vy?

Sú to rovnakí profesionálni športovci ako všetci iní. Pripravujú sa, trénujú, súťažia, chodia na dopingové kontroly, neberú zakázané látky. Snoubording je však spojený aj so životným štýlom, obliekaním a pohodovým pohľadom na svet. Takto je to v poriadku, a nie je to dôvod na odsúdenie.

Pred časom boli klasické zjazdové lyže takmer pred "vyhynutím". Mnohí prorokovali masívny nástup snoubordingu, ktorému prišla na chuť mladšia generácia. Potom však zaútočili na celosvetový trh carvingové lyže a sily sa opäť vyrovnali. Aký sa dá predpokladať vývoj?

Sily sa naozaj vyrovnali. Na lyžiach sa začali robiť aj typicky snoubordové disciplíny. Kros, U-rampa, skoky, voľný štýl. Preto sa mnoho ľudí vrátilo od jednej dosky späť k lyžiam, ktoré predsa len ovládali lepšie. Aspoň si každý môže vybrať, čo sa mu páči a ide mu najlepšie.

Na ktorých svahoch u nás ste doma a ako vyzerá váš tréning?

Za domáce považujem svahy vo Vrátnej. Tréning je jednoduchý - na svahu medzi slalomovými bránkami. A kombinujem to s tréningom na prekážkach, lebo snoubordkros spája rýchlu jazdu a prekonávanie prekážok či klopených zákrut. Stabilnú snoubordkrosovú trať u nás nemáme, ale nie sú ani vo svete. Ich príprava je veľmi náročná, a tak sa trate chystajú vždy nové, len na preteky. Nemám až takú veľkú tréningovú záťaž ako napríklad bežci na lyžiach, ale nebezpečenstvo úrazu je väčšie. Tréningové plány i servis si robím sám, s kondičnou prípravou mi pomôže kondičný tréner. Trénerka Jana Šeďová mi radí priamo na súťažiach.

Aký je váš rozpočet na sezónu?

Nemám rozpočet, peniaze dávame dokopy postupne. Na jednu sezónu však potrebujem jeden až jeden a pol milióna. Snoubordy si dávam robiť na mieru, ten, na ktorom som vyhral, stál okolo sedemsto eur. Počas sezóny ich potrebujem šesť-sedem. Dúfam, že odmenu za striebro (600 000 korún) nebudem musieť vložiť do prípravy. Peniaze by som chcel využiť inak - a možno si ich uložím aj do ponožky.

Keď ste spomenuli svoje záľuby, mnohých ste prinútili pátrať, o čo vlastne ide. Wakeboarding, kiteboarding?

Oba sú to letné športy, oba sa spájajú s doskou. Pri oboch sa predvádzajú akrobatické figúry. Pri wakeboardingu ma po vode ťahá vlek alebo čln, pri kiteboardingu je to malý padákový klzák. Keď je dobrý prašan, občas si zajazdím aj v hlbokom snehu. To je zasa freeriding.

Čo máte radšej. Zimu či leto?

Je to tak na polovicu. Keď je dlhá zima, veľmi sa teším na leto, a naopak.

Vizitka

Narodený: 15. októbra 1981 v Žiline

Výška, váha: 186 cm / 82 kg

Klub: ŠKP Štrbské Pleso, materský klub Žilinský športový klub

Trénerka: Jana Šeďová

Disciplíny: snoubordkros, paralelný slalom

Koníčky: kiteboarding, wakeboarding, freeriding

Najväčšie snoubordkrosové úspechy: 2. miesto na ZOH 2006, 11. miesto na MS 2005 (Whistler/Kan.), 5. miesto na pretekoch Svetového pohára (december 2004 - Nassfeld/Rak. a september 2005 - Valle Nevado/Čile), 6. miesto v pretekoch SP (marec 2005 - Tandadalen/Švéd.). 8. miesto v pretekoch SP (október 2004 - Saas-Fee/Švajč., január 2006 - Bad Gastein/Rak.), 9. miesto v pretekoch SP (december 2004 - Nassfeld/Rak.)