Nemecku a Rakúsko-Uhorsku) o rozpade Rakúsko-Uhorska. Na základe toho vzniklo Maďarsko, Československo, Juhoslávia, Rumunsko a Rakúsko a boli vytýčené hranice týchto krajín.

Mapa č. 1 je zo Zemepisného atlasu pre stredné školy (gymnáziá, reálky, ústavy, učiteľské a školy obchodné). Je to 14. vydanie. Atlas je český, vydal ho však Eduard Hölzer roku 1905 vo Viedni. Na mape je zobrazené Rakúsko-Uhorsko a je na nej vidieť, že Maďarsko a Slovensko tvorili celok, na rozdiel od Čiech, Moravy i Sliezska, neoddelený na juhu hranicou. Slovensko malo historickú hranicu iba na severe (voči Haliči) a na západe (voči Morave). Bolo preto veľmi dôležité, čo sa podarí obsadiť československej armáde - slovenské vojenské jednotky vtedy nejestvovali. K dispozícii boli iba české pluky a jednotky československých legionárov z Talianska, ktoré sa aj vďaka veľkému diplomatickému úsiliu M. R. Štefánika podarilo zorganizovať z českých a slovenských zajatcov a presadiť u talianskej vlády.

Druhá mapa je z roku 1919 - je na nej aj Podkarpatská Rus či Zakarpatská Ukrajina, ktorá pri delení území pripadla Československu. Mapa zachytáva stav, ktorý bol odobrený v Trianone.

Podľa Ing. Miroslava Sedmíka, Ostrava, spracovala Kveta Dašková

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu. Ak pošlete pútavý materiál, neskôr z neho vznikne zaujímavá a originálna publikácia.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@ stonline.sk