Divadlo Astorka Korzo '90 urobilo niekoľko pokusov inscenovať novú dramatiku zo zahraničia, tvorcom sa však nepodarilo nájsť si cestu k špecifickým štylizáciám vybraných hier.

Dramatický debut prozaika Pavla Weissa nehovorí nijakým výnimočným individuálnym jazykom. Weiss pozoruje svet okolo seba, zbiera fóry, poučné príbehy i vtipné charaktery. Základná téma Priateliek je tá najjednoduchšia a najvďačnejšia. Banálnejšia než obyčajná nevera je už len nevera s manželom vlastnej kamarátky.

Pri akomkoľvek námete však ide predovšetkým o autorom pridanú hodnotu. V tomto prípade by už po miernom preškrtaní patetických opisov, vtipov o prostitútkach a opakujúcich sa narážok na starnutie mohol byť výsledok o lepší.

Ďalšie body by sme získali, ak by kontrastne vybrané osudy žien neboli až také jednofarebné, hoci chápem, že žáner ďaleko nepustí. Svet žien, ktoré len nakupujú, varia, perú, žehlia a ktorým "vypnutím televízora vezmeš kus mozgu," je postavený voči životu tých, ktoré sa na ľahkú večeru s ťažkým vínom radšej dajú pozvať.

Marta Sládečková suverénne zvládla typ večne slobodnej Dany, zbytočne sa však miestami dostávala do priveľmi siláckych polôh.

Nie je už problémom herečky, že jej premena na domácky založenú manželku, ktorá sa od zaľúbenia naučila aj variť a na znak usadenia si obliekla svetríček, nie je dostatočne dôveryhodná. Ešte horšie zvládnutý je vývoj jej priateľky Hany od obetavej gazdinky k antierotickej domine, hoci išlo o najzaujímavejší motív hry.

Anna Šišková vykreslila Hanu spočiatku vo svojom štýle ako utrápenú obeť z melodrámy. Na základe jedinej priateľskej rady a po jednom cvičení s fit loptou sa však posunula do polohy fraškovitej manipulátorky. Kostymérka Jana Hurtigová podporila tento prerod nie veľmi šťastnou zmenou imidžu.

Nedostatočne definovaný je aj Hanin manžel, podnikateľ Peter. Jeho akože dominantný vpád do vtipne sa rozvíjajúceho dialógu priateliek spomalil tempo inscenácie. Oveľa presvedčivejšie pôsobil Vlado Černý už ako rezignovaný muž zo záveru, hoci dôvody jeho návratu po neúspešnej domácej rebélii si musíme sami domyslieť.

Anita Szökeová sa pri návrhu scény pokúsila vyhnúť nábytkovým samozrejmostiam a vtipne sa pohrala aj so zrkadlami, niekedy však nemali herci na čom posedieť.

Hra stojí na bonmotoch a tézach, nie na motivovaných dramatických situáciách. S jej nedostatočne vybudovanou štruktúrou si nedokázal celkom poradiť ani skúsený režisér Roman Polák.

Výsledok nie je taký vydarený, ako by si niektoré trefné autorské postrehy i dobré obsadenie zaslúžili. Ak by ďalšie Weissove komédie nemali byť len textami na jedno použitie, mal by spolupracovať s ráznejším dramaturgom.

Divadlo Astorka Korzo '90 Bratislava l Pavol Weiss: Priateľky l Dramaturgia: Peter Pavlac l Scéna: Anita Szökeová l Kostýmy: Jana Hurtigová l Réžia: Roman Polák l Hrajú: Anna Šišková, Marta Sládečková, Vlado Černý l Premiéra 2. marca 2006