FOTO - RENÉ MIKO

Keď pominie výnimočnosť prvých zážitkov

Dodo Gombár: Hugo Karas. Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Réžia: Jakub Nvota. Scéna a kostýmy: Marek Gašpar Šafárik. Hrajú: Vladimír Rohoň, Radoslav Kuric a ďalší. Premiéra: 3. marca

Nadviazať na tvorivý princíp sa po inscenovaní rozprávky snaží režisér Jakub Nvota ďalšou hrou v zvolenskom divadle. Hugo Karas pochádza z pera Doda Gombára. Ten už na režisérskej stoličke tiež sedel, pôvodne chcel režírovať aj Huga Karasa, nie však vo Zvolene. Zatiaľ sa k tomu nedostal pre pracovné vyťaženie v Česku a titul medzi tým stihol zaujať zvolenskú dramaturgiu.

"Ponúkli to mne. Potešil som sa, že sa môžem vrátiť už do známeho prostredia," hovorí režisér Jakub Nvota. Text je výsostne určený mladému divákovi. "Inscenujeme rozprávanie chlapca, ktorý stojí na prahu dospelosti. Má pred sebou prijímačky na VŠMU a rozmýšľa. Kladie si otázku, v čo má veriť a ako žiť svoj život."

Hugo Karas už nie je dieťa, ale zatiaľ ani dospelý. "Otázky, ktoré si kladie Hugo, si určite aspoň raz v živote kládol každý z nás. Poznáte to štádium, keď spoznávate ľudskú hlúposť a pominula krásna výnimočnosť prvých zážitkov. Prvý rum, prvá láska, prvá smrť v blízkom okolí či prvá cigareta. Potom sa to už iba opakuje. Ale to je práve ten život," vysvetľuje Jakub Nvota.

Martinské Tri sestry sú z iného súdka

Vinko Möderndorfer: Tri sestry. Slovenské komorné divadlo v Martine. Réžia: Michal Náhlík. Hrajú: Jana Oľhová, Nela Valentová, Eva Gašparová, Ľubomíra Krkošková a Marek Geišberg. Premiéra: 3. marca

Pri troch sestrách sa asi každému najskôr vybaví Čechov. Podľa režiséra Michala Náhlíka Čechovove a Möderndorferove Tri sestry majú spoločné hľadanie lásky. "My však už nehráme tú tradičnú ruskú školu. Diváci by sa možno zľakli, pretože ruská dráma už podľa mňa nie je veľmi vyhľadávaná," uvažuje režisér. A tak sa v novej inscenácii tvorcovia pohrali s otázkou, ako ísť za šťastím. Rodina sa stretáva na päťdesiatom výročí sobáša. Rodičia by možno uvítali zmenu, ale najbližší ich chcú stále vidieť spolu.

Pre režiséra bolo najväčšou výzvou samotné obsadenie. "Som zvyknutý na komorné hry pre dvoch až troch hercov. Teraz ich mám sedem plus štyria hudobníci. Na javisku je živá kapela, spievajú sa ruské songy," prezrádza svoj najťažší oriešok na rozlúsknutie. "Najkrajšia je zasa stavba drámy. To, ako sa v komédii objavujú aj tragické prvky. Nie je to ľahučká konverzačka, ale ľudský príbeh."

Hra o tom, o čom sa v rodine vie, ale nehovorí, poskytuje aj návod na riešenie podobnej situácie. "Autor ho tam napísal, my netvrdíme, či je správny," tajil režisér. zuzana komárová